PRIEVIDZA. Prievidzská kapela Chill on the Sun vznikla v roku 1997. Do povedomia verejnosti sa dostala v roku 2002 svojím debutovým albumom U babky. V súčasnosti má troch členov, Anton Hájiček gitara, spev, nápady, Marek Škvarenina klávesy a Vladislav Leškovský – bicie a perkusie. „Boli sme kamaráti z gymnázia, mali sme podobné záujmy a začali sme robiť hudbu na štýl Pearl Jam, na dofarbenie sme používali i motívy vtedajšej legendárnej kapely Pink Floyd,“ povedal Vladislav Leškovský.
„Nebolo to v tej dobe ako teraz, že sú nástroje prístupné zo dňa na deň,“ doplnil. Chlapci si museli na vlastné nástroje našetriť a odoprieť iné veci, doplnili starý zosilňovač a mikrofón. „Potom sme sa z tých nástrojov tešili v skúšobni, ktorú sme navštevovali štyri, päť krát do týždňa,“ spresnil. Skúšali v malej pivnici rodinného domu, o priestor sa delili s ďalšími kapelami. Vladislav Leškovský pracoval popri štúdiu na vysokej škole v regionálnom rádiu.
Prvý let medzi hviezdy
„Dostal sa mi do ruky disk Horkýže Slíže, tak som si povedal, že keď vydali ich, musia i nás,“ spomína s úsmevom. Z disku si opísal adresu a poslal na ňu demo skupiny Chill on the Sun s kvalitnou nahrávkou troch piesní. „Išiel som akurát zo školy, mali sme skúšku a na telefóne som mal neprijatý hovor,“ povedal. V odkazovej schránke zistil, že mu volal riaditeľ jedného z najväčších hudobných vydavateľstiev EMI a prejavil svoj záujem o skupinu. Hudobnému gigantovi sa upísali na tri albumy.
„Silným výstrelom do sveta bol náš album U babky,“ povedal. Okamžite sa dostali do rebríčkov a hitparád. Ich pesničky Včelár a Vzducholoď sa držali na prvých miestach niekoľko týždňov. Úspech však dosiahli ešte predtým. „Naše cd som posielal všade, v jednom celoslovenskom rádiu robil svoju reláciu s domácou hudbou Julo Viršík,“ spomenul. „Jedného dňa mi volal, že budú hrať Včelára,“ povedal. Myslel si, že iba v rámci hodinovej relácie, rotačne ich však púšťali do éteru počas celého dňa. „Tak sa stalo, že nás hrali, a to sme ešte ani neboli vydaní,“ spomenul. Krstnou mamou albumu U babky bola Katarína Kolníková. „Pani Kolníková bola veľmi milá, už vtedy prišla o barlách, ale predsa prišla a bol to zážitok,“ spomenul. V roku 2002 boli nominovaní i na objav roka Aurel, spolu so speváčkou Mishou, ktorá nakoniec vyhrala.

Tvorivý proces
Na začiatku tvorivého procesu stojí gitarista Anton Hájiček, príde s motívom a nápevom. Ostatní členovia kapely doriešia problematické úseky a Anton Hájiček skladbu následne otextuje. „Pri Včelárovi sme ešte mali i speváčku, Barboru Kolárikovú, jej tá skladba neskutočne sadla a dala do toho tú svoju linku,“ ozrejmil Leškovský. „Anton pracuje ako programátor, neviem, čo všetko má poprepájané v hlave, tie jeho texty sú však každopádne netradičné,“ povedal.
Ďalšie albumy
V roku 2009 vydali druhý album s názvom Bytosti, už však bez pomoci veľkého vydavateľstva. „Vydanie nášho albumu stále odkladali, až ubehli štyri roky,“ spresnil. Vyjadrenie vydavateľstva bolo také, že uprednostnia trendy, v tej dobe to bol začínajúci hip-hop a hviezdy, ktoré vyprodukovala televízna šou Superstar. „Kapely, ktoré tvorili a fungovali, boli zrazu mimo diania,“ vyjadril sa. V roku 2012 vydali tretí album pod názvom Polo my. „Je to taká slovná hračka,“ spresnil. Album nahrávali iba traja členovia kapely z bývalých šiestich, zároveň je to názov miesta, v ktorom vznikol.
„Nahrávali sme v miestnosti, ktorá bola akusticky veľmi unikátna,“ povedal. Miestnosť sa nachádzala v chate umiestnenej v enviromentálnej oblasti Zaježová. Vznikol tam celý album. „Presťahoval som celé štúdio, nahrali sme to, zvukovo som to namixoval a vydali sme to,“ spresnil.
V súčasnosti majú členovia kapely okrem hudby i rodinné a pracovné povinnosti a stretávajú sa sporadicky. Napriek tomu majú v počítači ďalšie skladby, ktoré vydajú na ďalší album. „Tie dve výročia – pätnásť rokov od debutového albumu a dvadsať od vzniku sme ešte ani neoslávili, ešte sme spolu vôbec neboli,“ povedal Leškovský. Kapelu bude možné vidieť pokope na viacerých podujatiach, najbližšie však v auguste na bojnickom Dubštoku.
