BOJNICE. V bojnickom archíve sa nachádzajú listiny týkajúce sa územia okresu, vrátane súčasných miest Prievidze, Bojníc a Handlovej a miest minulých, Nitrianskeho Pravna a Oslian. Bojnický archív môže verejnosť navštíviť kedykoľvek, vstupom a vypísaním žiadosti sa z obyčajného človeka stane bádateľ. Archív však má i svoje tajomstvá a zákutia, do ktorých sa verejnosť len tak ľahko nedostane. Je to možné iba počas dňa otvorených dverí, kedy sú z prísnych klimatických podmienok vytiahnuté i staré listiny.
„V stredovekých listinách je najviac zastúpený Žigmund Luxemburský, v novoveku potom Leopold I. Habsburský,“ povedala Miroslava Boboková, odborná pracovníčka archívu. Listinou z roku 1415 udelil Žigmund Luxemburský mestu Prievidza trhové právo s výsadou, že výročný jarmok môžu konať na sviatok nájdenia kríža.
Najstaršie a najvzácnejšie listiny
Listina panovníka Ferdinanda III. Habsburského je výnimočná tým, že sa našla v originálnom a veľmi dobre zachovanom kovovom puzdre. Súčasťou listiny je i dobre čitateľná a zachovaná pečať. Pri mnohých listinách sa stalo, že pečať bola odstrihnutá alebo sama odpadla. Listina je poškodená, zrejme bola vytopená ešte na prievidzskej radnici.
„V roku 1678, počas stavovského povstania, vypálili Tökölyho vojská celú Prievidzu, vtedy prakticky zhorel i celý archív, boli zachránené iba výsady a pečatidlá,“ povedala Zuzana Kotianová, riaditeľka bojnického archívu.
„V minulosti mohla Prievidza používať veľkú i malú pečať, na veľkej bol Bartolomej a na malej anjel,“ dodala. Listina Leopolda I. Habsburského z roku 1670 i listina s pečaťou Ferdinanda I. z roku 1555 sú zaujímavé tým, že potvrdzujú výsady, ktoré dal mestu Žigmund Luxemburský. Keď sa stane, že listina nie je čitateľná, alebo neexistuje už vôbec, je pravdepodobné, že sa o nej zmieni iná listina o niekoľko rokov neskôr.
Listina Rudolfa II. Habsburského z roku 1599, ktorou dal erbMartinovi Kornélovi. (zdroj: VMT)„Tieto listiny sa k nám dostali vďaka Jaroslavovi Pernišovi minulý rok,“ povedala Boboková. Archív však mal vo svojich fondoch neoverené odpisy týchto listín. Rozdiel medzi overeným a neovereným odpisom je ten, že overený odpis musel prejsť cez hodnoverné miesto, respektíve ho musel overiť ten, kto ho vydal. Neoverený odpis slúžil iba pre informáciu. V podstate to tak funguje dodnes. Iba notársky a úradne potvrdená listina má pre konania rôzneho druhu hodnotu.
„Jednu listinu sme našli v martinskom archíve, bola potvrdená pre mestečko Turany,“ informovala Kotianová. V minulosti králi po svojej krajine cestovali. Obyvatelia zväčša vedeli, kde sa kráľ nachádza a kam má namierené.
„Turančania vedeli, že Žigmund bude prechádzať zo Spiša do Trnavy a pôjde cez Prievidzu. Keďže to mali blízko, vydali sa tam a listinu im potvrdil,“ dopĺňa. V archíve sa nachádza i neoverený odpis listiny Márie Terézie týkajúci sa Bojníc. „Listiny si vydávali aj mešťania,“ doplnila Boboková. „Našou najkrajšou listinou je listina Rudolfa II. Habsburského z roku 1599, ktorou dal erb Martinovi Kornélovi,“ povedala. Na listine je ilumináciou vyobrazená podoba erbu.
Prehliadka depozitára
„V archíve máme štyri depozitáre, ktoré sú už úplne plné,“ povedala Kotianová. „Máme 807 fondov a 3150 metrov dokumentov,“ doplnila. Veľkosť archívu sa udáva v metroch, jedna archívna škatuľa má 0,12 metra. Fondy obsahujú dokumenty zo všetkých organizácií, štátnej správy a samosprávy, ktorá pôsobí v okrese Prievidza.
„V depozitároch musí byť minimum svetla, teplota 16 stupňov Celzia a vlhkosť päťdesiat percent,“ informovala. V archíve majú i štátne matriky prievidzského okresu z rokov 1895 až 1906. Matriky majú lehotu uloženia sto rokov. K cirkevným matrikám má verejnosť prístup v hlavnom, nitrianskom archíve, sú však i voľne dostupné na internetových stránkach.
„Cirkevné matriky naskenovali a sprístupnili Mormoni v deväťdesiatych rokoch minulého storočia,“ spresnila. Úradný zápis je viac byrokratický, nachádza sa tu však oveľa viac informácií ako v matrike cirkevnej. „V cirkevnej matrike je záznam o narodení dieťaťa a to, či bol z legitímneho alebo nelegitímneho manželstva,“ povedala Boboková. V úradnej matrike je uvedené i meno otca a matky, ich vierovyznanie, zamestnanie, kde sa narodili, odkiaľ pochádzali, koľko mali rokov, keď sa im dieťa narodilo a podobne.
„Roky uvedené v starých matrikách treba brať s rezervou, pretože ľudia si v minulosti zväčša ani nepamätali presný rok narodenia, dva roky u nich nehrali žiadnu rolu“ doplnila Kotianová.
V archíve sú uložené i zaujímavé, osobné fondy akademického maliara Imricha Spevára, archeologičky Marty Remiášovej a i fond kontroverznej osoby nášho regiónu, Františka Zányiho „Do budúcna by sme chceli k osobným fondom osobností hornej Nitry urobiť výstavu, pretože to sú dokumenty, ktoré si veľmi ceníme,“ povedala Kotianová. Dôvodom je to, že do archívu sa tieto dokumenty dostanú iba z vôle pozostalých a príbuzných.
Bojnický archív sa stal pracoviskom Štátneho archívu v Trenčíne Čítajte Kovové a papierové bludisko
Archivári majú mapu, podľa ktorej sa v škatuliach orientujú. Volá sa lokačný plán. „Časom však už vieme, kde je čo uložené,“ povedala Kotianová. „Podstatou našej práce je spracovávanie dokumentov, na čo však máme čím ďalej menej času,“ dodala. Spracovávanie sa robí pomocou katalógov a inventárov. Katalóg je podrobný popis, inventár má iba určité náležitosti ako je úvod, história organizácie a súpis všetkých inventárnych jednotiek.
„Keď príde bádateľ a povie, že by chcel študovať nejakú oblasť, poradíme mu a dáme mu pomôcku,“ doplnila Boboková. Pomôcka je súpis dokumentov, z nich si bádateľ vyberie, ktoré konkrétne chce študovať. „Potom si nájdem presné umiestnenie, napríklad depozitár štyri, ulička 28, článok B a polica štyri,“ povedala.
„Najstaršie ucelené fondy týkajúce sa obcí sú dokumenty notárskych úradov,“ informovala Kotianová. Niektoré obce tu majú uchované i staršie dokumenty, nejde však o ucelené fondy, sú to iba fragmenty. V archíve sa nachádzajú i dokumenty ako sú staré mapy, kroniky, fotoalbumy, zbierka plagátov, kalendárov a pohľadníc.
Jazyk v priebehu storočí
„Najstaršie dokumenty sú v latinčine a starej slovenčine,“ povedala Boboková. V 19. storočí sa dokumenty písali v maďarčine a od konca prvej svetovej vojny takmer okamžite v plynulej slovenčine. „Všade však existujú výnimky,“ dodala. V období používania latinčiny sa zatúla dokument napísaný starou slovenčinou, v období používania maďarčiny je možné nájsť dokument napísaný krásnou slovenčinou. Jediní, ktorí striktne dodržiavali daný štátny jazyk, boli úradníci.
„Magistrát mesta Prievidza má veľa účtovných kníh napísaných práve v starej slovenčine, súdne zápisy sú napísané latinčinou a tak isto starou slovenčinou,“ dodala Kotianová. „Niekedy je to umenie prečítať, pretože každý pisár písal inak a kľukato, tak isto stará slovenčina je od tej našej veľmi vzdialená,“ povedala Boboková. Teda i krátky text je nutné prelúštiť a prekladať, napriek tomu, že je napísaný v našej rodnej reči.
Tam, kde sa to začína
„Podľa zákona by mali úrady raz za päť rokov vyradiť svoje dokumenty,“ informovala Kotianová. Škatuľa príde, treba ju skontrolovať a pozrieť, čo obsahuje. “Keď prídu tri, štyri škatule, to je zaevidované za chvíľočku, asi za hodinu,“ povedala Boboková. Úrady však môžu odovzdať i viac ako sto škatúľ naraz, a to trvá dlhšie.
„Klasické zvozy sú okolo dvadsať škatúľ, to je hotové za deň, za dva, podľa toho, v akom je to stave,“ doplnila Kotianová. Po prebratí sa vyhotoví preberací protokol, ktorý potvrdí organizácia, že uvedené dokumenty odovzdala.
Archivuje sa archív?
V prípade bojnického archívu došlo nedávno k zmene, z hlavného nitrianskeho prešiel pod trenčiansky. „Uložené dokumenty a na nich uvedené informácie sa môžu po stom čase prehodnotiť,“ povedala Boboková. „My sme sa však rozhodli, že tento krok neurobíme, pretože ľudia sem chodia a fondy sa používajú,“ doplnila Kotianová.
Riedia iba dokumenty, ktoré sú v origináli zachované viac krát. „Dokumenty si vyžadujú reštaurovanie a digitalizáciu,“ uviedla Boboková. Digitalizácia archívnych dokumentov je však behom na dlhé trate, v súčasnosti sú zdigitalizované iba stredoveké listiny.
Návštevníci archívu
Cez deň otvorených dverí môže verejnosť vidieť i staré listiny a útroby archívu. Počas celého roka je však archív voľne prístupný počas úradných hodín. „Pre každého tu je zaujímavé niečo iné, každý si tu nájde to svoje,“ povedala Boboková. Podľa jej slov sú pre ľudí najzaujímavejšie najmä vizuálne dokumenty, ako sú plagáty, vzácne staré pohľadnice a fotografie.
„Máme tu materiály iba z tohto okresu, takže ľudia to tu poznajú. Sú nadšení, keď vidia, ako kedysi vyzeralo ich súčasné obľúbené miesto,“ doplnila. Jeden z bádateľov je už v dôchodkovom veku a je nadšencom železníc. „Väčšinou nás navštevujú študenti a vysokoškoláci,“ spresnila.
Ľudia do archívu teda chodia zo štyroch dôvodov. Sú to študenti, ktorí hľadajú materiál do svojich prác. Iní potrebujú doklad o nehnuteľnosti alebo vysvedčenie. Milovníci histórie sú zvedaví a chcú spoznávať. A potom sú tu tí, ktorí hľadajú svojich predkov a robia si rodokmeň.
Hornonitrania si kedysi pasy vybavovali zložitejšie ako dnes Čítajte
