HANDLOVÁ. Neónové nápisy na budove Domu služieb v Handlovej sú podľa grafického dizajnéra Samuela Čarnokého skvostom. „Nápisy tohto typu sa používali hlavne v období šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Kedysi boli skoro v každom meste, postupne ich však pri rekonštrukciách fasád zvyčajne odstránili. Dnes ich možno vidieť už veľmi málo,“ skonštatoval Čarnoký, ktorý sa profesionálne zameriava na písmo a typografiu.
Kultúrnu a historickú hodnotu nápisov si uvedomuje aj konateľ firmy HRC SK, ktorá budovu vlastní. Dostali už niekoľko ponúk na predaj týchto nápisov, všetky však odmietli. „Kúpiť ich chceli viacerí ľudia, ktorí prechádzali cez Handlovú a zaujali ich. To však nie je cesta, ktorou sa chceme uberať,“ ubezpečil Jozef Hric. Ako doplnil, pri postupnej rekonštrukcii budovy chcú zachovať jej pôvodný ráz, nad tým, ako budú pristupovať k neónovým nápisom, sa však ešte nezamýšľali. V horizonte roka, dvoch s nápismi však nič robiť neplánujú.
Mali vydržať dlhé roky
Podľa Jozefa Hrica bola budova kolaudovaná v roku 1963 a neónové nápisy sa zachovali vďaka tomu, že ostala v pôvodnom stave. Podľa Čarnokého také šťastie mnoho neónových nápisov nemalo. „Väčšinou sa to vníma tak, že čo je staré, alebo, ešte horšie, z obdobia socializmu, je automaticky škaredé a zlé. A musí sa nahradiť niečím novým,“ povedal Čarnoký.
Pri neónových nápisoch však podľa neho cítiť svojskú estetiku. „Zaujímavý bol aj spôsob vyhotovenia, keďže často nešlo len o plochu, ale o priestorové riešenie, ktoré vystupovalo z fasády a zapojením neónu vznikal príjemný efekt,“ dodal dizajnér.
Podľa jeho slov mohli nápisy pretrvať tak dlho vďaka tomu, že boli vyhotovené z kvalitných materiálov. „Materiálové prevedenie bolo často oveľa náročnejšie, a teda aj drahšie, ako je to v súčasnosti. Súvisí to s tým, že keď sa niekam umiestnil názov Obuv alebo Papier, tak sa predpokladalo, že to označenie tam bude veľmi dlho. Nepočítalo sa s tým, čo sa začalo diať po revolúcii, že majitelia predajní sa budú rýchlo meniť,“ vysvetlil Čarnoký.
Nápisy na Dome služieb v Handlovej sú podľa neho typu písaného, spojitého písma. „Svojho času sa mu v propagačnej brandži hovorilo aj šnúrkové. Nebol to konkrétny font, išlo o nápisy robené ne mieru. Písmo tohto typu bolo obľúbené nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách východného bloku. Môžeme špekulovať o tom, že dynamické písmo, malo podprahovo a klamlivo evokovať progres a dynamiku doby. Okrem toho boli technologicky vhodné pre výrobu neónových trubíc,“ myslí si Čarnoký.
Neóny nenávratne miznú
Napriek nespornej kultúrnej a historickej hodnote nápisov sa však na ne žiadna ochrana nevzťahuje. V mnohých slovenských mestách nenávratne zmizli z verejného priestoru aj hodnotnejšie výtvarné diela ako neónové nápisy. Podľa Čarnockého by mestá mali cenné artefakty zapísať aspoň do zoznamu pamätihodností.
„V Košiciach sme v spolupráci s Pamiatkovým úradom vypracovali žiadosť na zapísanie takýchto nápisov do zoznamu pamätihodností mesta. Návrh síce stále čaká na schválenie poslancami, ale pamiatkari prvýkrát nariadili zakomponovať pri rekonštrukcii fasády na hlavnej ulici pôvodný neónový nápis Mladosť. Verím teda, že sa skutočne vráti na svoje pôvodné miesto,“ povedal Čarnoký.
Mesto Handlová má všeobecne záväzné nariadenie o pamätihodnostiach z roku 2007.
„Sme radi, že majiteľ má záujem tieto nápisy nezničiť. O tom, či sa tento retro kúsok do zoznamu pamätihodností mesta dostane, rozhoduje poslanecký zbor. V tejto chvíli nie je možné predpovedať, či sa tak stane, ale sme radi, že kúsok histórie sa nestratí aj keď nápisy sú značne poškodené a zrejme už nebude možné ich dať úplne do pôvodného stavu,“ uzavrela hovorkyňa Handlovej Jana Paulínyová.
Neóna
Grafický dizajnér Samuel Čarnoký a architekt Radoslav Sinčák sú autormi knihy Neóna s podtitulom Neón a reklamná typografia do roku 1989 na východe Slovenska. Kniha dokumentuje reklamnú typografiu z čias socializmu.
