Nie, že by neboli peniaze alebo príležitosti. Sú, Európa núka a my by sme si mohli len vziať. Lenže. Práve získanie príspevku stavia pred mladých začínajúcich farmárov jednu prekážku za druhou.

O peripetiách v podopatrení 6.1 Mladý farmár som napísal už dva blogy (TU a TU). Išlo o povinnosť vlastniť aj pôdu, ak chcete žiadať o príspevok na chov zvierat a o finančnom poddimenzovaní projektu. Tak teda do tretice. V aktualizovanej Príručke pre prijímateľa sa píše:
V súlade s ustanovením článku Zmluvy je mladý poľnohospodár povinný stať sa do osemnástich mesiacov odo dňa zahájenia realizácie podnikateľského plánu aktívnym poľnohospodárom zmysle ustanovení o priamych platbách. Splnenie tejto podmienky deklarujem nasledovne:
- v prípade špeciálnej rastlinnej výroby žiadosťou o priamu podporu min. na 25 % pôdy uvedenej v podnikateľskom pláne na sekciu priamych podpôr PPA (v prípade ovocného sadu a vinohradu musí byť predtým s touto pôdou registrovaný v registri sadov vedenom na ÚKSUPe ),
- v prípade živočíšnej výroby registráciou min. 25 % zvierat uvedených v podnikateľskom pláne v CEHZ (systém evidencie prasiatok do 20 kg a králikov – chovných samíc bude MPRV SR zabezpečený najneskôr do 31. 12. 2016).
Čiže či chce, či nechce, musí registrovať štvrtiny svojej pôdy alebo zvierat. K tomu ešte: Obdobie udržateľnosti projektu sa začína v kalendárny deň, ktorý bezprostredne nasleduje po kalendárnom dni, v ktorom došlo k finančnému ukončeniu projektu a trvá päť rokov od poskytnutia záverečnej platby prijímateľovi.
To znamená, že Mladý farmár môže svoj projekt, na ktorý žiada peniaze, ukončiť až po vyplatení zvyšných 30 % (70 % je vyplatených na začiatku projektu). To môže byť aj päť rokov od prvej platby. Ďalších päť rokov musí projekt dokázať svoju udržateľnosť tým, že v ňom mladý farmár pokračuje. Požiadal si napríklad o podporu pestovania slnečnice? Tak v tom musí vydržať desať rokov. Voči desať a viac ročnej udržateľnosti projektu vskutku nie som, no nie pri mladých poľnohospodároch. Príroda aj okolnosti často veci menia. No, eurofondom sa to nepáči.
Keď si predstavíme v akých podmienkach slovenský poľnohospodári fungujú, tak udržať aj prípadne nefungujúcu farmu desať rokov, pri maximálnej dotácii päťdesiattisíc eur je čistá odvaha a hazard. Za päťtisíc eur na rok je to priveľká záväzok. Takáto podpora navyše nestačí nielen na zásadné investície, ale ani na odvody.
Prijatá dotácia tiež vstupuje ako zdaniteľný príjem do daňového základu - ľudskou rečou - z neminutej dotácie zaplatí mladý farmár daň z príjmu a od júla nasledujúceho roka aj odvody do Sociálnej poisťovne a tiež s vysokou pravdepodobnosťou aj nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia.
Čo nám z toho vyplýva? Kopa byrokracie, porovnateľná s miliónovými projektmi, často nemožná udržateľnosť projektu, daňová a odvodová záťaž. Ehm. Ja by som asi Mladým farmárom byť nechcel. Alebo aj áno, ale bez dotácie, ktorá vyzerá fakt len naoko, lebo väčšinu ľudí odradí, by som sa asi radšej zaobišiel.