BOJNICE. Kúpele Bojnice podali podnet na Protimonopolný úrad. Ten má podľa nich prešetriť vážne podozrenia zo zneužívania dominantného postavenia Hornonitrianskych baní Prievidza. Informoval o tom predseda predstavenstva a generálny riaditeľ bojnických kúpeľov Slavomír Eliaš.
Trikrát vyššia cena uhlia
V podnete kúpele upozornili na podozrenia, že Hornonitrianske bane Prievidza zneužívajú svoju pozíciu na trhu a málo výhrevné uhlie predávajú za premrštené ceny.
„V porovnaní s ôsmimi európskymi krajinami cena predávaného uhlia Hornonitrianskych baní Prievidza výrazne prevyšuje priemery v okolitých krajinách,“ tvrdí Eliaš.
Budúcnosť regiónu musí podľa primátorky začať riešiť vláda Čítajte Aj podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martina Vlachynského sú priemerné ceny uhlia v šiestich okolitých štátoch vrátane Rumunska a Grécka, oproti cene na Slovensku, tretinové.
„Elektráreň Nováky bola projektovaná na využitie uhlia a lignitu od hornonitrianskych baní, čomu boli prispôsobené všetky výrobné zariadenia elektrárne. V prípade ak by elektráreň chcela odoberať iné hnedé uhlie ako od hornonitrianskych baní, je nevyhnutné počítať s relatívne vysokými nákladmi na jeho prepravu,“ vysvetlila hovorkyňa baní Adriana Siváková.
V okolitých krajinách, aj spomínanom Grécku, sa však hnedé uhlie podľa nej ťaží povrchovým spôsobom s neporovnateľne nižšími nákladmi, ako je to v prípade hlbinného dobývania uhlia.
„Pri stanovovaní ceny uhlia v ročných kúpnopredajných zmluvách sa posudzuje vývoj inflácie a trhové ceny obdobného uhlia vrátane dopravných nákladov,“ dodala Siváková.
Podľa Vlachynského však jednotková cena hornonitrianskeho uhlia za gigajoul energie od roku 2006 narástla o viac ako päťdesiat percent. Siváková oponuje, že výška ceny uhlia je od roku 2007 až do súčasnosti na stabilnej úrovni. Ako však dodala, „cena uhlia z Hornonitrianskych baní pre Slovenské Elektrárne sa v rokoch 2014 – 2017 nezvyšovala, rovnako aj medzi rokmi 2007 – 2008, ako aj v období 2009 – 2011 bol rast ceny uhlia nulový.“
Ak sa bane rozšíria, kúpele vraj prídu o vodu
„Bane už dlhšie avizujú rozširovanie ťažby, ktorá môže vážne ohroziť existenciu samotných kúpeľov aj turistického ruchu v regióne," povedal Eliaš.
Šéf bojnických kúpeľov Slavomír Eliaš. (zdroj: Silver Jurtinus)Bojnice sú podľa neho slovenským turistickým klenotom, majú celosvetový ohlas, bojnický zámok zaradil National Geographic medzi desať najkrajších na svete a kúpele sú jedným z dôvodov, prečo do mesta turisti prichádzajú, ostávajú viac dní a pravidelne sa vracajú.
„Poviem to jednoducho. Ak bane rozšíria svoju ťažbu, skončili sme. Do šácht, ktoré sa nanovo vyrúbu, sa prepadnú naše horúce žriedla a my prídeme o vodu, ako sa to stalo kúpeľom v Poľsku. Dopady na životné prostredie môžu byť devastačné," tvrdí Eliaš a doplnil: „Ako vedúci kúpeľov a lokálpatriot, ktorému na Bojniciach záleží, toto nechcem dovoliť. Preto poukazujem na neférové pôsobenie hornonitrianskych baní v našom regióne a podnikám právne kroky, ktoré by mohli z našich daní financovanú agóniu tohto podniku ukončiť," zdôraznil ďalej Eliaš.
Odborový predák baní Macháčkovej: Neškoďte baníckym rodinám Čítajte Hornonitrianske bane Prievidza podľa Adriany Sivákovej dodržiavajú všetky pravidlá platné pre ochranu prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach a v mnohých prípadoch údajne vykonávajú činnosti nad rámec určených zákonných povinností. „Rozšírenie ťažby nemôže a nebude mať vplyv na bojnické liečivé vody,“ tvrdí.
Podľa baní to má dokazovať vzdialenosť uhoľného sloja od zdrojov termálnych vôd, ktorá bude tri až päť kilometrov, tiež to, že Novácku kotlinu, v ktorej sa ťaží uhlie, oddeľuje od liečivých prameňov Malomagurský zlom.
„Ťažbu uhlia dvanásteho poľa dobývacieho priestoru Nováky plánujeme asi dvestopäťdesiat metrov pod povrchom, ale zdroje liečivých vôd sa nachádzajú hlboko, viac ako tisícdvesto metrov pod uhoľným slojom. Od uhoľného sloja ich oddeľuje a chráni dostatočný hydrogeologický izolátor ílovitých hornín v hrúbke osemsto až tisíc metrov. Nemôže teda dôjsť k miešaniu a vzájomnému ovplyvňovaniu podzemných vôd," dodala Siváková, čo podľa nej potvrdili v minulosti i viaceré stanoviská odborníkov.
Obdobne sa vyjadrilo pred časom i Ministerstvo životného prostredia. Reagovalo tak na rozklady voči jeho rozhodnutiu o povolení ťažby, ktorý podali i bojnické kúpele.
Dominantné postavenie? Vymyslená dezinformácia
V podaní na Protimonopolný úrad kúpele ďalej skonštatovali, že spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza má dominantný podiel na trhu domáceho uhlia, viac ako deväťdesiatštyri percent, čo má potvrdzovať aj ich výročná správa. Podľa kúpeľov je tak vstup nového producenta na trh alebo rozšírenie pôsobenia súčasných výrobcov hnedého uhlia nepravdepodobný, najmä pre vysoké vstupné legislatívne a finančné náklady.
„Zatiaľ čo povinná produkcia elektriny z hnedého uhlia spôsobuje Slovenským elektrárňam straty, hornonitrianske bane sú na tom výrazne lepšie. V roku 2015 sa ich hrubá marža pohybovala vo výške päťdesiatpäť percent. Len na porovnanie, hrubá marža v prípade už dnes neexistujúcej spoločnosti Bane Čáry bola v rovnakom období štyridsaťjeden percent," ozrejmil Eliaš.
Kúpele Bojnice varujú: Ťažba môže poškodiť zdroj liečivej vody Čítajte To, že domáce hnedé uhlie a lignit má na slovenskom trhu s fosílnymi palivami monopol, respektíve dominantné postavenie, je podľa Sivákovej vymyslená dezinformácia.
„Trh s uhlím, podiely výroby, dovozu a vývozu uhlia vyhodnocuje Štatistický úrad. Z oficiálnych údajov vyplýva, že v roku 2016 sa na Slovensko doviezlo 4 136 000 ton uhlia, z toho bolo 3 483 000 ton čierneho uhlia, 513 000 ton hnedého uhlia a 140 000 ton koksu. Vyrobilo sa 1 847 000 ton hnedého uhlia a 1 635 000 ton koksu z dovezeného čierneho uhlia," ozrejmila.
Siváková ďalej konkretizovala, že z hnedého uhlia sa v Elektrárni Nováky za rok 2016 vyrobilo sedem percent elektrickej energie Slovenska, čo je približne 1,3 terawatthodín, pričom za rovnaké obdobie sa z Poľska a Česka doviezlo 1,7 terawatthodín elektriny.
„Z čierneho uhlia sa v Elektrárni Vojany, martinskej, žilinskej, zvolenskej, košickej, žiarskej a iných elektrárňach a teplárňach vyrobilo ďalších štrnásť až šestnásť percent elektrickej energie spotrebovanej na Slovensku. Tieto elektrárne a teplárne nespaľujú domáce hnedé uhlie, ale importované uhlie z Česka, Poľska a Ruska. Zo štatistiky jasne vyplýva, že v oblasti priemernej ročnej spotreby tuhých fosílnych palív Slovenska je podiel domáceho uhlia pod päťdesiat percent spotrebovaného objemu," doplnila.
Konanie môže trvať roky
„Vážim si banícku tradíciu hornej Nitry, tiež veľmi ťažkú prácu baníkov. Hornonitrianske bane Prievidza sú však veľký moloch, ktorý zneužíva svoje postavenie, celý región a dokonca všetkých slovenských obyvateľov, ktorí ročne preplácajú za elektrinu a navyše z uhlia, ktoré ničí životné prostredie. Preto verím, že nám protimonopolný úrad dá za pravdu. Bane nie sú budúcnosť, raz ich budú musieť nahradiť iné odvetvia, najmä turistický ruch. Pokiaľ sa im nepostavíme teraz, vznikne tu pustina a potom bude neskoro," povedal Eliaš.
„Rovnako ako vo všetkých ostatných oblastiach, aj v prípade pravidiel ochrany hospodárskej súťaže Hornonitrianske bane Prievidza konajú a postupujú v súlade so súťažnými predpismi a tieto pri svojej obchodnej činnosti plne rešpektujú," reagovala Siváková.
Všetky tvrdenia vedenia Kúpeľov Bojnice, sú podľa nej nepravdivé, účelovo manipulujú verejnú mienku a poškodzujú obchodné meno baní.
Protimonopolný úrad sa zaoberá každým doručeným podnetom. Potvrdila to hovorkyňa úradu Adriana Oľšavská.
„Úrad sa musí najprv oboznámiť s doručeným podnetom, ako aj so situáciou na predmetnom trhu a následne zvolí ďalší postup,“ vysvetlila.
Správne konanie vo veci možného zneužitia dominantného postavenia môže podľa nej skončiť uložením pokuty, zastavením konania alebo prijatím záväzkov. Podľa hovorkyne je to pravdepodobne prvý podnet voči Hornonitrianskym baniam. Kedy je možné očakávať výsledok však predpovedať nechcela.
„Každý podnet je iný a môže sa týkať viacerých praktík, môže sa týkať sektorov, v ktorých úrad nemá skúsenosti. Pokiaľ ide o túto konkrétnu oblasť, tej sa intenzívne venuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako špecifický regulátor pre oblasť energetiky a určité právomoci v tejto oblasti má aj ministerstvo hospodárstva. Preverenie podnetu preto môže trvať niekoľko dní alebo aj niekoľko týždňov. Samotné prešetrovanie a správne konanie zvyčajne trvá jeden až dva roky,“ uzavrela Oľšavská.
