HANDLOVÁ. Každý rok sa handlovské deti tešia na deň strávený v prírode. Tento rok sa na lúke pri jednej studničke konal už tridsiatydeviaty ročník Cesty rozprávkovým lesom.
„Okrem tradičnej cesty lesom, kde sa nachádzali rozprávkové stanovištia sme tu mali samozrejme atrakcie,“ povedal jeden z organizátorov podujatia Branislav Čukan. Dodal, že deti si mohli zajazdiť na koňoch, vidieť ukážky kynologickej práce a boli prichystané i novinky. Na lesnom workshope pod názvom ´Nauč sa hrať divadlo´ si mohli deti vyskúšať svoje herecké ambície pod taktovkou žiakov literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy v Handlovej. Pre tie deti, ktoré si chceli vylepšiť svoj zovňajšok tu bol rozprávkový kaderník.
„Okrem maľovania na tvár vytváral deťom na hlavách pomocou farebných sprejov rôzne melírované účesy,“ spresnil Čukan.
Na začiatku je scenár
Režisérom rozprávkových stanovíšť bol Vojtech Bartko.
„Námety som čerpal z klasických rozprávok, pretože si myslím, že deti by mali poznať najmä tie naše slovenské, historické a nie iba tie moderné, ktoré teraz vidia v televízii,“ povedal Bartko. Podľa jeho slov sa čas strávený nad písaním scenára nedá vyjadriť minútami. Bol jednoducho ojedinelý.
„Celú rozprávku a jej hlavnú myšlienku som musel vtesnať do niekoľkých minút a popritom som mohol rátať maximálne s tromi hercami,“ dodal. Vtipné skeče, ktoré herci používali, mali tak isto v scenári.
„Klasické rozprávky sa snažím urobiť nadčasovo, aby sa zabavili nielen deti, ale i dospelí, ktorí sú samozrejme súčasťou každého podujatia,“ ukončil Bartko.
Profesionálni herci účinkujúci v rozprávkovom lese sa na svoju rolu pripravovali zodpovedne. Celý tvorivý proces režiséra si predtým, ako vystúpili v lese pred divákmi, poctivo preskúšali.
Prechádzka rozprávkovým lesom
„Detí som sa pýtala, či sa mám ísť pozrieť do zakázanej komnaty, lebo ja sama som to nevedela,“ povedala Zlatovláska. Čierna pani dodala: „Zľakli sa ma, keď som vyšla spoza stromu, ale potom bol o to krajší ten moment na konci, keď si deti uvedomili, že som nebola úplne záporná postava a chovala som sa zle preto, lebo sa stalo niečo zlé mne.“
Popoluška obdivovala na deťoch najmä to, že stále veria rozprávkam. Hádanie mena Martinka Klingáča bolo podľa jeho slov pre deti úplnou hračkou.
„Bolo to milé, že si tu predo mňa deti posadali a počúvali o čom rozprávam,“ povedal mládenec, ktorý mal zázračné hrušky a jablká.
„Potom sa strašne smiali na princeznej, keď jej narástol ten nos,“ dodal.
„Raz ma i na chvíľku vystrašili, keď ma chceli zbiť za to, že som nechcela to ovocie vrátiť,“ povedala so smiechom princezná. Vodník s čertom sa zatiaľ pri konci cesty vadili o princeznú.
„Boli sme prekvapení, že nás niektoré deti nespoznali a museli sme im vkladať správne odpovede do úst,“ skonštatoval vodník.
Prechádzka lesom sa skončila už tradične pri kričiacej Babe Jage. Tohtoročnými pomocníkmi pri rozdávaní sladkostí boli Máša a medveď.
„Deti sa zasa nevedeli pozdraviť, človek im povedal pekný pozdrav a oni iba pozerali a vyvaľovali okále,“ posťažovala sa ježibabka. Niektoré deti sa postavičiek báli a neubránili sa slzám. „Rozplakali sme iba tie neposlušné deti a vlastne my sme ich nerozplakali, oni sa rozplakali samé,“ dodal medveď.
Tradičné podujatie plné atrakcií a rozprávok navštívilo okolo tisícpäťsto ľudí a rozdalo sa asi tisíc balíčkov so sladkosťami.
