BRATISLAVA. Útlm ťažby uhlia je rozhodnutie, ktoré spadá do právomoci členských štátov, do ktorých Komisia nemôže zasahovať, upozornila Jana Cappello, hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Pre prípad, že sa členský štát rozhodne premeniť región so špecifickým odvetvím, však Európska komisia prijala súbor nástrojov. Tieto majú za úlohu pomôcť pri útlme odvetvia, premene a oživení hospodárstva regiónu. Fondy, ako dodala, sú určené na prekonanie možných negatívnych účinkov transformácie.
„Príkladmi finančných nástrojov, ktoré je možné v tejto situácii použiť, sú Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Európsky fond pre strategické investície, Horizont 2020, NER 300, Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja,“ vymenovala hovorkyňa.
Slovensko žiadosť nepodalo
Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii podľa nej poskytuje podporu ľuďom, ktorí stratili prácu v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu. „Môžu sa z neho financovať projekty až do výšky šesťdesiat percent ich nákladov zamerané na pomoc pri hľadaní práce alebo začatí podnikania pre pracovníkov, ktorí prišli o prácu v dôsledku reštrukturalizácie,“ vysvetlila Cappello. Dodala, že fond je možné využiť len vtedy, ak príde o prácu viac ako päťsto pracovníkov jedného podniku, vrátane dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov.
„Európska komisia doposiaľ od slovenských orgánov nedostala žiadosť na využitie prostriedkov z tohto fondu,“ konštatovala Cappello.
Európske zdroje prilákajú súkromné
Ďalší z možných zdrojov peňazí je Európsky fond pre strategické investície, ktorý riadi investičný plán pre Európu.
„Fond sa zameriava na prekonanie súčasných zlyhaní trhu odstraňovaním trhových nedostatkov a mobilizáciou súkromných investícií. Podporuje strategické investície v kľúčových oblastiach, akými sú infraštruktúra, vzdelávanie, výskum a inovácie, ako aj rizikové financovanie pre malé podniky,“ charakterizuje sa fond.

Inovačný program EÚ Horizont 2020 zas podľa jeho autorov „povedie k väčšiemu počtu prelomových objavov a svetových prvenstiev, keďže skvelé nápady z laboratórií prenesie na trh.“ Na obdobie 2014 až 2020 sú k dispozícii financie vo výške takmer 80 miliárd eur. Táto suma bude však údajne len doplnkom k súkromným investíciám, ktoré sa takto prilákajú.
Ďalšou možnosťou je program NER 300. Je jedným z najväčších programov financovania environmentálne bezpečných projektov zachytávania a ukladania uhlíka a inovatívne obnoviteľné zdroje energie. V rámci prvej výzvy na predkladanie projektov Európska komisia pridelila finančné príspevky v celkovej hodnote 1,1 miliardy eur na dvadsať projektov v oblasti obnoviteľnej energie. Komisia odhaduje, že táto suma priláka ďalšie dve miliardy investícií zo súkromných zdrojov.
Rozhoduje sa na národnej úrovni
Na zmiernenie následkov transformácie je podľa hovorkyne Európskej komisie vhodný napríklad aj Európsky sociálny fond.
„Tento fond je hlavný nástroj na pomoc ľuďom získať lepšie pracovné miesta, zabezpečiť im spravodlivejšie pracovné príležitosti a zabrániť sociálnemu vylúčeniu,“ vysvetlila. Podľa jej slov fond pomáha zvyšovať prispôsobivosť pracovníkov pomocou nadobúdania nových zručností, zlepšuje ich prístup k zamestnaniu prostredníctvom celoživotného vzdelávania.
„Ľudia vďaka nemu nadobúdajú zručnosti potrebné na zlepšenie ich perspektív zamestnať sa a uspieť na trhu práce,“ vysvetlila Jana Cappello. Zdôraznila, že aj o projektoch Európskeho sociálneho fondu sa rozhoduje na národnej úrovni.

Peter Žiga: Už sa tým zaoberáme
Minister hospodárstva oznámil, že vláda spolu s Európskou komisiou začala hľadať riešenia útlmu baníctva.
BRATISLAVA. Útlm baníctva musí mať štrukturálne prvky a určite bude musieť pomôcť štát, povedal v rozhovore pre týždenník Trend minister hospodárstva Peter Žiga.
„Chceme reštrukturalizovať banícky priemysel, zameriame sa na jeho postupný útlm. Ale je to otázka vyjednávaní. Máme teraz dobré obdobie, preto sa o tom ľahšie hovorí,“ povedal minister v súvislosti s príchodom investorov.
„Napríklad spoločnosť Brose ide zamestnať v prvej fáze tisíc ľudí. Alebo investície na Považí, prípadne nejaká štátna investícia, ktorá by zamestnala dvesto, tristo ľudí. Už to by bol rozdiel,“ povedal Žiga pre Trend.
Veľmi pozitívne minister hospodárstva vníma kroky Európskej komisie.
„Je to problém nielen Slovenska, ale aj Poľska, Nemecka a iných krajín. Európska komisia sa tým bude musieť zaoberať, vytvoriť finančný mechanizmus. Nie je to len jedna baňa, je to územie,“ vysvetlil.
Ako potvrdil, rokovania a prvé kontaktné stretnutia už prebiehajú. Európska komisia a slovenské ministerstvá podľa jeho slov dávajú dokopy ľudí, aby našli spoločný postup.
„Môžeme povedať: Hornonitrianske bane, máte rámec do roku 2030. Ak to zavriete do roku 2025 alebo 2021, môžete čerpať také peniaze, také fondy, také granty, tu zamestnať ľudí. Ja tam viacero možností, nehovorím, že nejaké konkrétne, ale už sa tým zaoberáme,“ povedal Žiga pre týždenník Trend. Dodal, že Európska komisia vytvára podmienky, aby k tomu Slovensko motivovala.
(INU)