Trénoval ikony ako Petráš či Borbély. Oldřich Bříza prezradil, akí boli

HORNÁ NITRA. V rokoch 1977 až 1979 trénoval Oldřich Bříza v Československej lige Duklu Banská Bystrica. Jeho rukami prešli takí hráči ako Juraj Kondrlík (Detva), Alexander Kováč (Prievidza), Ladislav Petráš (Prievidza), Jaroslav Pollák (Dukla Banská Bystrica), Ladislav Borbély (Dukla Banská Bystrica) či František Kunzo (Dukla Banská Bystrica) a veľmi rád na nich spomína.

Oldřich Bříza (autor: archív, IM) (10 fotografií)

Drží ho láska k futbalu

Trénerská legenda Oldřich Bříza má už 84 rokov, no futbalu sa venuje stále. Momentálne pôsobí v maličkej dedine Nedožery-Brezany, ktorej pomohol dostať sa z druhej do prvej triedy a splniť tak veľký cieľ klubu.

„Na to, aby som skončil, mám ešte čas. Stále ma drží láska k futbalu. Myslím, že dlhoroční tréneri, ktorí majú bohaté skúsenosti, by mali niečo futbalu aj vrátiť. Svoje nadobudnuté poznatky by mali odovzdať mladším trénerom v menších kluboch, pomôcť hlavne pri práci s mládežou,“ myslí si osobnosť slovenského futbalu v podobe Oldřicha Břízu.

Futbalu vždy veľmi veľa obetoval, robil ho a robí s láskou, zodpovedne, stále sa snaží vzdelávať a sledovať vývojové tendencie. Základom spolupráce medzi trénermi je podľa neho ľudská slušnosť.

„Niekedy mám pocit, že ma kolegovia držia v klube zo súcitu a čakajú, kedy to zabalím. Oni to možno nevedia, ale ja im pokoj nedám. Pokiaľ ma budú nohy poslúchať, pretože dvadsať rokov mám umelé kĺby, budem sa snažiť. Veď žijem a preto vedomosti, ktoré som nadobudol pri ligových kluboch či už Banskej Bystrici, Trenčíne, Dubnici alebo Podbrezovej, chcem odovzdať ďalej,“ pousmial sa.

V najvyššej súťaži viedol Duklu Banská Bystrica. Vpravo hore stojí Ladislav Borbély. (zdroj: archív - OB)

Po záchrane v lige dovidenia

Svoju trénerskú kariéru začal v roku 1963. Počas nej zažil množstvo príjemných i nepríjemných chvíľ. Dodnes zmiešané pocity má zo sezóny 1998/99, kedy vo februári prevzal spolu s asistentom Alojzom Fandelom mužov Petrimexu Prievidza. Za úlohu dostali zachrániť prvú ligu.

„Zavolal som kamaráta z Trnavy, ktorý hrával prvú ligu a zachránili sme to. Tá sezóna bola krásna, no potom nám funkcionári podali ruky a povedali, ďakujeme a dovidenia. S tou partiou, čo tam bola, som však nikdy nechcel robiť. Neznášam a nikdy nebudem uznávať podvody vo futbale. Prievidza bola vždy moja srdcová záležitosť. Najviac ma bolelo, keď za éry pána Zaťka začal prievidzský futbal upadať a za pána Kotiana sa dostal až do zániku. Veľká vďaka patrí ľuďom, ktorí zachránili aspoň mládežnícky futbal v Prievidzi. Som veľmi rád, že v klube FC Baník HN Prievidza & Handlová sa snažia vzkriesiť zašlú slávu prievidzského futbalu. Vzhľadom na svoj zdravotný stav a vek som si už netrúfol prijať ich ponuku na spoluprácu. Verím, že futbal v Prievidzi sa opäť dostane na pozície, ktoré si vzhľadom na bohatú históriu zaslúži.

Diváci po nich hádzali úlomky zo škridiel

Veľkou oporou mu vždy bola manželka, ktorá rešpektovala jeho trénerskú profesiu. Vďaka trénerstvu na vlastné oči videl majstrovstvá sveta 1966 v Anglicku a 1974 v Nemecku.

„Na ostrovoch som videl množstvo futbalových štadiónov, navštevoval som jeden za druhým. V tom čase všetko bolo drevené a na zápasoch aj stotisíc divákov. Od vtedajšieho tajomníka Arsenalu Londýn mám odznak a vlajku klubu,“ zaspomínal.

Oldřich Bříza sa stretol tiež Ferencom Puskásom, najslávnejším futbalistom tej doby.

„Tých zážitkov bolo množstvo. S Banskou Bystricou sme proti Bukurešti vyhrali Stredoeurópsky pohár. Chlapcov som však nemohol dostať z kabíny na ihrisko, pretože sa báli. Ani som sa im potom nečudoval, pretože Rumuni po nich hádzali úlomky zo škridiel. Boli ako divosi,“ ďalej prezradil.

Medzi jeho trénerské vzory patria Karol Borhy, Anton Malatinský a Jozef Marko. Vždy sa snažil dobre vychádzať s funkcionármi, najlepšie sa mu spolupracovalo s Františkom Petrášom.

Laca Petráša nachytal s cigaretkou

Počas svojej kariéry trénoval množstvo osobností, medzi tie najväčšie patrí azda strelec legendárneho gólu proti Brazílii na majstrovstvách sveta 1970 v Mexiku.

„Laco Petráš bol výnimočný. Párkrát som ho pri kartách nachytal s cigaretkou i pohárikom a bol častokrát lenivý, všetko mu bolo prepáčené, pretože jeho futbalová genialita bola neopísateľná. Mal v sebe niečo, čo nemá asi žiadny futbalista. Pamätám si, že doobeda pred zápasom si dal dva kamene, zavolal jedenásť chlapcov a hodinu medzi nimi dribloval. Svojím umením dokázal rozhodovať ťažké zápasy,“ prezradil o svojom bývalom zverencovi. Okrem rodáka z Necpal, pod jeho vedením hral aj ďalší známy futbalista. Ladislav Borbély.

„Výborne hlavičkoval a taktické veci si splnil do bodky. Hral vždy defenzívnejšie a nemal som s ním nikdy problém. Že by bol ale výnimočným futbalistom, to sa nedá povedať,“ dodal.

Ako hráč pre dlhotrvajúce zdravotné problémy až tak veľa nedosiahol. V roku 1956 však hral pred päťdesiattisíc divákmi na Akademických majstrovstvách sveta a vo finále dal jediný gól, ktorým zaručil svojmu tímu titul. Okrem futbalu sa venoval aj hokeju či basketbalu.

„Kedysi neboli špeciálne prípravy na futbal. Basketbal sme hrali kvôli orientácii, preberanie hráčov sa prebralo potom aj do futbalu. Mne to v tých začiatkoch veľmi pomáhalo,“ povedal.

V súčasnosti sa venuje prevažne mládeži a ako v minulosti, zakladá si na kondícii a sile.

„Stalo sa mi, že chlapec nevedel spraviť kotúľ. Tak som mu to ja, starý osemdesiatnik, musel ukázať. Toto kedysi nebolo, deti boli športovo zdatné. A preto sa nad tým treba zamyslieť,“ uzavrela trénerská ikona Oldřich Bříza.

Pred štadiónom vo Wembley v roku 1966. (zdroj: archív - OB)

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prvý zápas prehrali o vyše šesťdesiat bodov. Basketbal v Prievidzi sa rodil z nadšenia ľudí (+archívne FOTO) Čítajte