PRIEVIDZA/HANDLOVÁ. Handlovčan Milan Janičina je jedným z piatich Slovákov, ktorí fotia lietadlá v režime vzduch-vzduch.
Na začiatku bol parašutista
„Býval som v bytovke, pod oknami som mal iba križovatku hlavných ciest a monotónne hučanie áut a autobusov som neznášal. Keď však niečo preletelo, zdvihol som hlavu a nechápal som, čo to je. Malo to úplne iný zvuk, úplne iný výzor a inak sa to správalo. A nebolo to na zemi, ale letelo to,“ opísal svoje prvé skúsenosti s lietadlami. Z blízkosti vojenského výcvikového priestoru Lešť sa presťahoval do Handlovej a kúpil si prvý fotoaparát.
„Na prievidzské letisko som začal chodiť z detskej zvedavosti, vôbec nikoho som tu nepoznal a keby nebola na križovatke smerová tabuľa, tak ani neviem, ako sa tam ide,“ zaspomínal. Začal fotiť spoza plota paragánov približujúcich sa k zemi a pritom spoznal i majsterku sveta tohto športu Danku Oravcovú. Ona mu dala povolenie, aby sa nebál a prešiel za plot. Pomocnú ruku nadšencovi podal i pilot Jiří Wala.
Prvý let a prvá fotografia
Prvý Milanov let bol na leteckých dňoch v Slávnici a výhľad na krajinu z vtáčej perspektívy mu učaroval. Tu spravil i prvú vzduch - zem fotografiu a svoje výborné oko uplatnil i na leteckých dňoch pri fotení lietadiel zem - vzduch. A ako sám hovorí, odvtedy to s ním ide dolu vodou. Na letisku trávi väčšinu svojho voľného času a zarobené peniaze investuje najmä do kúpy lepšej fototechniky.
„Nie je problém prísť na letisko a odfotiť si statické lietadlo, alebo jeho prílet a odlet. Nie je problém odfotiť si teleskopom dopravné lietadlo v celej jeho kráse. Mne už však takého fotenie nestačí,“ dodal. Na internete našiel obrázky lietadiel vo vzduchu a začal pátrať, ako sa takéto fotky rodia. Cenné rady dostal i od kamarátov z Očovej, ktorí sa takémuto foteniu venujú už dlhšiu dobu.
„Zatiaľ fotím iba malé jednomotorové lietadlá, ale s jedlom rastie chuť,“ povedal.
Zachytiť lietajúce lietadlo je umenie
Odfotiť lietadlo vzduch - vzduch však nie je vôbec jednoduchá záležitosť.
„Niektoré lietadlá, ktoré chcem fotiť sa dohadujú i pol roka dopredu,“ upresňuje Janičina. „Najprv sa musím osobne dohodnúť s majiteľom, či je ochotný zapózovať mi vo vzduchu a keď to vyjde, oslovím pilota Juraja. Ten musí mať čas. Potom všetko záleží od počasia,“ vysvetlil fotograf. Obaja piloti musia zosúladíť let a ako pri každom fotení, veľmi dôležité je mať dobré svetlo a vyhnúť sa snímaniu proti slnku.
„Pred každým fotením si pripravím fotoaparát, poriadne vyčistím okná na lietadle i objektív, ktorý budem potrebovať,“ zdôraznil.
Fotenie z pohľadu pilota
Pilot Juraj Dado robí s Milanom Janičinom fotolety už dva roky.
„Na fotenie musia byť splnené technické podmienky, aby to malo význam a aby sa všetko vydarilo,“ upresnil Dado. „Ide najmä o bezpečnosť, čo znamená, že naše lietadlo musí byť v stopercentnom stave, a to sa týka i lietadla, ktoré ideme fotiť.“ Pred letom preto vždy skontroluje trať, potom všetky pohyblivé časti lietadla, motorovú časť, podvozok, komunikačné spojenie a hlavne, musí dotankovať palivo.
Podľa jeho slov musí lietadlo pilotovať človek, ktorý vie, čo ide robiť. Podmienky, smer, štart, stret a výšku si musia piloti dohodnúť ešte na zemi. Samotné fotografovanie lietadiel prebieha zväčša vo výške päťsto až šesťsto metrov.
„Do rádia si oznámime polohu, aby sme jeden o druhom vedeli, pretože sa navzájom musíme vidieť,“ povedal Dado. Dodal, že sa vždy snažia letieť tak, aby bolo fotené lietadlo osvetlené slnečnými lúčmi. Lietadlá letia vedľa seba v dohodnutej vzdialenosti na dohodnutej výške s tým, že fotený objekt má chvíľku i príležitosť predviesť sa pred objektívom v rôznych polohách.
„Fotoaparát musí byť nastavený na takéto fotenie, pretože lietadlo musí byť zmrazené v čase. Zároveň však potrebujem dosiahnuť efekt roztočenej vrtule,“ vysvetlil Janičina. Fotenie pokračuje pri počítači, kedy je potrebné nafotené snímky vytriediť, ak je to potrebné i mierne upraviť a doviesť fotku k dokonalosti.
„Pre mňa je fotka vo vzduchu oveľa viac atraktívnejšia, pretože má úplne inú atmosféru,“ zdôveril sa pilot. „Podstata lietadla je to, že letí. Vo vzduchu nie je nič, iba ja a to lietadlo. Letíme spolu a ja som súčasťou jeho letu,“ povedal Janičina.
Najradšej fotí exempláre
Milan Janičina najradšej fotí lietadlá, ktorých je už veľmi málo, ako sú napríklad Zlíny, Brigadíry alebo Meta Sokoly.
„I pre toto je fotografovanie takýchto lietadiel dôležité. Za rok ich už nemusíme vo vzduchu vôbec vidieť,“ dodáva Dado.
„Na trenčianskom letisku je odparkovaná Morava, český historický dvojmotorový stroj. Na Slovensku je len pár kusov,“ hovorí Janičina. Ak sa to podarí, do fotografickej zbierky vzduch - vzduch by malo toto lietadlo pribudnúť tento rok.
