NOVÁKY. Muži získali v nedávno skončenej sezóne extraligy strieborné medaily. O tomto umiestnení, ale aj o ďalších zaujímavostiach z klubovej kuchyne nám porozprával manažér klubu a výborný brankár MICHAL GOGOLA.
Boli ste veľmi blízko zlatého hetriku, ktorý vám unikol o vlások. Ako sa na sezónu pozeráte s odstupom času?
- Z pozície A mužstva vnímam druhé miesto ako neúspech. Počas celej sezóny sme hrali s cieľom vyhrať ligu, čo sa nám nakoniec nepodarilo. Náplasťou na rany nám môže byť aspoň triumf v Slovenskom pohári. KVP Nováky však nie je len áčko, ale aj ďalších päť mládežníckych kategórií, ktoré každý rok bojujú o prvé miesto a nie je tomu inak ani v tejto sezóne. Z tohto pohľadu bol ročník 2016/17 veľmi úspešný.
Čomu vďačíte, že máte také silné hráčske zázemie, čo sa týka mužov i mládeže?
– Dôležitý je prístup detí k tréningom, ale určite by to nešlo bez skvelých trénerov. Prioritou u nás je, aby mali deti disciplínu v tréningoch, no aj mimo nich. A aby boli úspešné aj v štúdiu. Šport sa nedá robiť bez kvalitných tréningových podmienok. Mesto Nováky, bez ktorého pomoci by sme len veľmi ťažko vychovávali ďalších reprezentantov, nás každoročne podporuje dotáciou na zabezpečenie čo najlepšej prípravy. Poďakovať musíme aj ďalším partnerom, ktorí budú v budúcnosti dúfam pribúdať a podporovať náš klub.
Každý rok hráte s mužmi, ale aj v mládežníckych kategóriách o majstrovské tituly. Kam sa to dá ešte posunúť?
- Ako som hovoril, v klube máme dve roviny. Jedna je áčko a druhá mládež. V mnohých mládežníckych kategóriách je slovenská súťaž pre našich chlapcov dá sa povedať malá, preto ich chceme viacej posúvať do Európy, aby sa konfrontovali so špičkovými tímami.

A čo ciele s mužmi?
- Môj súkromný cieľ je hrať európsku súťaž. Na ten však vplýva veľa aspektov, či už sú to financie, skladba mužstva atď. Všetko je hlavne o peniazoch, potrebujeme nájsť partnera, ktorý by nám pomohol. Na kvalitnú európsku súťaž budeme potom ďalej potrebovať hráčov, ktorí majú potrebné kvality. V predchádzajúcej sezóne sme boli dominantní, no odišli nám Juraj Zaťovič do Grécka a Maroš Tkáč do Chorvátska. Nahradili sme ich dvoma juniorskými reprezentantmi Gruzínska, ale našou prioritou je hrať s domácimi hráčmi. Sme v tom možno trochu odlišní od ďalších klubov z hornej Nitry, ktoré sa sústreďujú prevažne na legionárov, no my stratégiu nemeníme. Chceme vychovávať chlapcov, aby sa následne v určitom veku mohli posunúť do zahraničia.
Hrávali ste v popredných kluboch Európy a v reprezentácii. Čo by ste poradili začínajúcim vodnými pólistom, aby to dotiahli aspoň tak ďaleko ako vy?
- Vodné pólo nie je pre každého, pretože je to veľmi náročný šport. Veľa detí skoro skončilo, pretože ich nebavila tá tvrdá drina. Pohyb vo vode a neustály kontakt, je to naozaj fyzicky náročné. Mne sa podarilo hrať na olympijských hrách a majstrovstvách sveta i Európy, živil som sa tým, čo ma bavilo. Preto chlapcom poradím len to, aby tvrdo na sebe pracovali, boli pokorní a pri prvom neúspechu sa nevzdávali. Je to asi tak, ako v každom inom športe.
Po prvýkrát sa na vašich zápasoch objavil fanklub. Ako vnímate tento fakt?
- Je to niečo geniálne, členovia ostatných klubov len pozerali a ticho závideli. Atmosféra na vodnom póle v Novákoch bola vždy výborná, no teraz je to opäť o čosi lepšie. Verím, že fanklub pod vedením predsedu Rudolfa Svitka bude stále rásť, a že vytvoríme ešte väčšiu rodinu.
Kostru vášho mužstva tvoria prevažne mladíci, no stále hrávajú aj také ikony ako napríklad Peter Nižný. Ako to vnímajú vaše nádeje?
- Zažili sme už veľa komických situácií. Peter Nižný je zároveň aj trénerom niektorých chlapcov v mládežníckych kategóriách a donedávna mu ešte vykali. Počas tréningu mužov na neho kričali: pán tréner, nahrajte loptu. My im chceme odovzdať svoje skúsenosti. Mladí chlapci sú draví, ale skúsenosť im ešte chýba. Ťažšie zvládajú tlak, čo je v mladom veku logické. Ale určite majú potenciál byť výbornými hráčmi.
Prezradíte nám nejakú pikošku zo šatne?
- V minulosti, kto mal narodeniny, priniesol do šatne fľašu. Väčšina aktuálnych nováckych hráčov však nemá ani osemnásť, preto teraz nosíme koláče. Keď mal narodeniny Peťo Nižný alebo ja, jedli sme zákusky. Taká je realita a my sa na tom vždy dobre pobavíme.