BOJNICE. V Bojniciach oceňovali zdravotné sestry a pôrodné asistentky. Biele srdce symbolizuje starostlivosť, poznanie a ľudskosť, vlastnosti, ktoré sú späté s vykonávaním tejto profesie.
Má rada výzvy
Sestra Zuzana Pastieriková pracuje v zdravotníctve vyše tridsať rokov a vždy mala rada výzvy. Po skončení zdravotníckej školy v Martine chcela pôsobiť na oddeleniach, ktoré sľubujú progres a inovácie.
„Vysnívané oddelenie bola pre mňa chirurgia,“ hovorí Zuzana Pastieriková.
Osud ju však zavial do Handlovej, kde krátko pôsobila na internom oddelení, potom ju preložili na anesteziologicko - resistutačné oddelenie. To však nebolo to, čo chcela.
Handlovské „áro“ sa venovalo skôr ľuďom po operácii. Zuzana sa nevzdávala svojho sna ošetrovať ťažké prípady. Dostala sa na bojnické anesteziologicko-resistutačné oddelenie.
„Prišla som s veľkými očakávaniami, ale i skromnosťou. Bála som sa, ako zapadnem medzi takými múdrymi ľuďmi a ako zvládnem ošetrovať vážne stavy,“ prezradila.
Jej motiváciou sú uzdravení ľudia
Zuzana Pastieriková povedala, že na takomto oddelení musia pracovať vysoko kvalifikovaní ľudia, zruční a s rýchlymi reakciami.
„Mala som rešpekt, ale postupom času som si to strašne zamilovala,“ dodala.
Najväčšou motiváciou sú podľa jej slov nevládni ľudia, ktorí po príchode na oddelenie o sebe nevedia. A práve títo ľudia po čase odchádzajú po vlastných, alebo i na vozíku na ďalšie oddelenia, kde pokračujú v rekonvalescencii.
„Keď vidím pacienta po nehode, ktorý stratil pri havárii časť rodiny, zostal sám s dcérou a zvládol to, chodí a je sebestačný, nakopne ma to do ďalších dní.“
Podľa Zuzany je však dôležité, aby ľudia tú prácu vykonávali s láskou a chceli pomáhať pacientom.
„Na tých ľuďoch to vidíte. Človek, ktorý tú prácu nemá rád, nevydrží,“ myslí si.
Zuzanin kolektív bol vždy dobrý i preto, že sa všetci jeho členovia stretávajú s veľmi ťažkými stavmi a je nutné pracovať i nad rámec pracovnej doby.
„I doma sa veľakrát zaujímate, ako sa má pacient,“ dodala.
Zuzana Pastieriková mala chvíľky, kedy to už chcela vzdať, ale práve kolektív ľudí, ktorí svoju prácu robia s oduševnením, ju posilňoval.
„Chcela som a vždy chcem aplikovať nové veci. Keď niekto príde s nápadom, alebo niečo niekde videl, snažím sa, aby sa to dostalo do praxe.“
V posledných rokoch je ich málo
Zuzana však hovorí i o súčasných problémoch v zdravotníctve:
„V posledných rokoch je nás málo, na sestry je vyvíjaný veľký tlak. Pracujú na rôznych oddelenia v troch zmenách, činnosť sa veľmi rozšírila. Verejnosť ešte nedocenila post zdravotnej sestry, vnímajú nás iba ako doplnok k lekárovi. Verím, že postupom času sa situácia zlepší a vrátia sa i sestry, ktoré sú v zahraničí. Aby mal i slovenský pacient tú najkvalitnejšiu starostlivosť. Darmo porovnávať, keď v zahraničí má sestra na starosti piatich pacientov a tu ich má tridsať,“ posťažovala sa.
Ako hovorí Zuzana, pacienti sami zhodnotia, či sestry odviedli dobrú prácu alebo nie.
„Veľmi ma teší, keď prídu vďační pacienti, alebo ich príbuzní a ďakujú nám za našu starostlivosť. To nás motivuje do ďalších dní.“
Najviac spomína na prvého pacienta
Počas tridsaťročnej praxe toho Zuzana Pastieriková videla dosť. Najviac však spomína na svojho prvého pacienta, ktorého ošetrovala po úraze hlavy.
„Musel sa všetko učiť od začiatku, ako malé dieťa – vnímať, rozprávať, chodiť,“ spomína.
Takýto ťažký stav zanechal na Zuzane stopy a uvedomila si aj to, že ľudia sa v bežnom živote zaoberajú úplne nepodstatnými vecami. Na bojnické anesteziologicko-resustitačné oddelenie prišlo i štrnásťročné dievča.
„Vtedy som premýšľala, či to vôbec prežije a dnes ju stretávam i s rodinou.“
Zuzana dodáva, že takéto „šťastné konce“ ju posilňujú najviac a vtedy si hovorí, že jej práca za niečo stojí.
Za svoju prácu získali ocenenie
Zuzana Pastieriková bola v Bojniciach ocenená Bielym srdcom. Ako informovala Radka Križanová z referátu marketingu bojnickej nemocnice, toto ocenenie si zo slávnostného večera, na ktorom sa zúčastnilo vyše stopäťdesiat sestier z prievidzského regiónu, odniesli i Alena Greschnerová, Marieta Botťková, Eleonora Repková, Eva Štálniková a Jana Vrabcová.
„V Bojniciach bola špeciálne ocenenou i Iveta Pastieriková, námestníčka pre ošetrovateľstvo Nemocnice s poliklinikou Prievidza. Na celoštátnej úrovni získala Biele srdce v kategórii sestra manažér a ocenenie si prevzala z rúk Andreja Kisku, prezidenta Slovenskej republiky,“ upresnila Križanová.
Počúvajú iba prázdne slová
„Pri oslavách Dňa sestier sa rozpráva o tom, aké sú sestry dôležité, fantastické a že nie je možné predstaviť si systém bez nich,“ povedala Iveta Pastieriková a dodala, že v praxi to vyzerá už inak.
„Všetky tieto krásne slová pominú do zabudnutia a všetko zostane v starých koľajach.“
Námestníčka priblížila i to, že nejde o platy, ale sestry potrebujú od spoločnosti podmienky na to, aby svoju prácu vykonávali dobre, zodpovedne a mohli poskytovať takú starostlivosť ako každý očakáva.
„Nie je to iba o tom, že robíme odborné výkony. Pri pacientovi sa treba i zastaviť, potešiť ho, venovať mu úsmev,“ tvrdí Pastieriková a pokračuje:
„Pacient nevníma, že mu dobre obviažete ranu, alebo dobre nasadíte infúziu, tomu on nerozumie. Potrebuje vedieť, že ste pri ňom a všetko bude dobre.“
Momentálna situácia sestrám nedovoľuje, aby každému pacientovi venovali toľko času, koľko potrebuje. Pastieriková však v deň odovzdávania ocenení hovorila hlavne o tom najdôležitejšom, o nezaplatiteľných pocitoch, keď vyriešite ťažký stav, zachránite pacienta a vrátite ho do rodiny.
Na počesť „Dámy s lampou“
Medzinárodný deň sestier si pripomínajú vykonávateľky tohto povolania každý rok. Pripadá na deň, kedy sa narodila Florence Nihgtingalová. Založila prvú ošetrovateľskú školu v Londýne a pomáhala zraneným vojakom v Krymskej vojne. Do dejín vošla ako „Dáma s lampou“, pretože často chodila na nočné obchôdzky so svetlom v ruke. Položila základy ošetrovateľstva a pričinila sa o jeho profesionálny rozvoj.
