PRIEVIDZA. Primátorka Prievidze Katarína Macháčková chce otvoriť diskusiu o budúcnosti regiónu po útlme ťažby uhlia, ktorá v súčasnosti priamo i nepriamo zamestnáva v regióne tisíce ľudí.
Minister hospodárstva Peter Žiga podľa nej už v súvislosti s pripravovanými zmenami v energetike pripustil diskusiu o možnosti skrátenia termínu podpory vo všeobecnom hospodárskom záujme skôr, ako je vládou schválený termín v roku 2030. Bez tejto podpory podľa nej príde o prácu množstvo ľudí v regióne.
„Či to príde o rok, o päť, alebo o trinásť rokov, treba povedať, že to príde určite. Chcem, aby sme túto situáciu riešili vopred. Nechcem, aby sa z nášho regiónu stala hladová dolina. Chcem, aby sme si pripravili plán, ako túto situáciu zvládneme,“ povedala Macháčková. Listom preto vyzvala premiéra Roberta Fica spolu s ministrami, aby tento problém začali riešiť.
Treba otvoriť diskusiu
Momentálne podľa primátorky prebieha konanie na Európskej komisii, ktoré skúma baníctvo nielen v hornej Nitre a na Slovensku ale aj v ostatných krajinách Európy.
„Treba povedať, že sme viazaní Parížskym dohovorom a musíme dodržiavať isté limity z hľadiska ochrany zdravia obyvateľov. Podľa mojich informácií Európska komisia pripravuje rozhodnutie, že štátna pomoc, ktorú teraz Slovensko baniam poskytuje, je nezákonná. Ak takéto rozhodnutie príde, sme na to pripravení?“ položila rečnícku otázku Macháčková.
Podľa jej ďalších slov Slovenské elektrárne majú podpísanú zmluvu o cene za výrobu elektrickej energie pevnú do roku 2021.
„Uvažuje sa o tom, že elektráreň Zemianske Kostoľany skončí v roku 2021. Ja sa pýtam, čo bude potom? Čo bude s ľuďmi, ktorí pracujú v elektrárni, čo bude s ľuďmi, ktorí pracujú v baniach?“
Hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano pripomenul, že Slovenská republika, ani Ministerstvo hospodárstva ťažbu domáceho uhlia nedotuje priamo.
„Výroba elektriny z domáceho uhlia sa zabezpečuje vo všeobecnom hospodárskom záujme. Dôvod na jeho vyhlásenie pre výrobu elektriny z domáceho uhlia bolo zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky nielen pri výrobe elektriny, ale aj pri zabezpečení podporných služieb,“ povedal Stano.
Potvrdil však, že minister hospodárstva Peter Žiga už v súvislosti s pripravovanými zmenami v energetike a úprave tarify za prevádzkovanie systému pripustil diskusiu o možnosti skrátenia termínu podpory vo všeobecnom hospodárskom záujme skôr, ako je schválený termín v roku 2030.
„Treba otvoriť diskusiu a hovoriť o tom, čo nastane v takejto chvíli. Budú bane pokračovať v ťažbe?“ pýta sa primátorka.
Navrhujú riešenia
Sama navrhla tri oblasti, ktorým by sa podľa nej mala zaoberať vláda. Prvou je zlepšenie dopravnej infraštruktúry v regióne vybudovaním obchvatu Prievidze a cesty R2. Ďalej sú to programy pre podporu malých a stredných podnikateľov a ako tretiu prioritu označila riešenia pre zamestnancov baní – rekvalifikačné kurzy a špeciálne dôchodky pre baníkov.
Nezaradený poslanec parlamentu Jozef Mihál, ktorý sa k výzve primátorky Prievidze pripojil, vidí niekoľko možností, ako môže vláda pomôcť ľuďom v regióne. Podľa neho by mala v prvom rade okres Prievidza zaradiť medzi znevýhodnené okresy a následne využiť zákon o podpore znevýhodnených okresov.
„Tento zákon umožňuje vláde prijať akčný plán, pri ktorom sa komplexne vypracuje stratégia na pomoc takémuto okresu. Presne to tento okres potrebuje,“ povedal bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa neho by potom bolo možné podporiť nižšími, prípadne žiadnymi odvodmi zamestnávateľov, ak prijmú do zamestnania nezamestnaných.
„Máme zákon o investičnej pomoci, ktorý definuje podmienky získania štátnej pomoci pre podnikateľov, či už vo forme dotácie, alebo daňovej úľavy alebo pomoci na vytvorenie nových pracovných miest. Tie pravidlá sú nastavené veľmi prísne. Ak by bol okres zaradený medzi znevýhodnené okresy, drobný podnikateľ už pri malej investícii môže mať právo na štátnu pomoc pri vytvorení pracovných miest.“
Podľa jeho slov by sa tam mohol vytvoriť takzvaný pákový efekt.
„Štát pomôže jedným eurom, podnikateľ pridá ďalšie dve a vytvorí sa pracovné miesto,“ načrtol možnosti Mihál. Zamestnanci baní vo vyššom veku by podľa neho mali mať možnosť čerpať predčasné starobné dôchodky.
„Pripomínam, že finančné zdroje sú veľmi vysoké. Veď na podporu ťažby na hornej Nitre ide okolo sto miliónov eur ročne,“ povedal Mihál. Dodal, že ak sa týmito návrhmi nebude zaoberať vláda, zmenu príslušných zákonov v parlamente navrhnú sami.
S riešením majú prísť bane
Podľa primátorky by sa v Prievidzi malo uskutočniť výjazdové rokovanie vlády.
„Verím, že toto volanie obyvateľov regiónu hornej Nitry premiér vypočuje. Že príde, postaví sa pred ľudí a povie im, čo tu bude ďalej.“ Sama ponúkla pomoc a spoluprácu.
Na otázku, či Robert Fico prijme pozvanie do Prievidze, tlačový odbor Úradu vlády neodpovedal. S otázkami k téme rozvoja Hornej Nitry a problematike útlmu baníctva v regióne nás odkázali na Ministerstvo hospodárstva.
„Ministerstvo hospodárstva aj prostredníctvom SARIO intenzívne podporuje príchod investorov do regiónu, ktorý pomôžu diverzifikovať pracovné možnosti. Príkladom je podpora výroby spoločnosti Brose v Prievidzi. Ministerstvo hospodárstva súčasne zdôrazňuje, že očakáva konštruktívne návrhy riešenia a ďalšieho postupu najmä zo strany zamestnávateľa, teda Hornonitrianskych baní Prievidza,“ odpísal hovorca rezortu Maroš Stano.
Podľa hovorkyne Hornonitrianskych baní Adriany Sivákovej, súčasťou stratégie podniku je rozvíjať popri ťažbe uhlia aj nové nebanské projekty, ktoré sú efektívne, zmysluplné a prispievajú k riešeniu zamestnanosti a sociálnej stability v regióne.
„V skupine Hornonitrianske bane, teda v materskej a dcérskych spoločnostiach poskytujeme pracovnú príležitosť pre štyritisícdvesto zamestnancov. Priamo na ťažbu uhlia a s ňou spojené procesy je naviazaných približne tritisícpäťsto baníkov. Zvyšok tvoria zamestnanci, ktorí pracujú v našom strojárskom závode Banská mechanizácia a elektrifikácia, v agro projektoch, hotelových a reštauračných službách. Treba však povedať, že na ťažbu uhlia v regióne hornej Nitry sú naviazaní aj zamestnanci mnohých dodávateľských a partnerských organizácií. S ťažbou uhlia je spojený reťazec jedenásťtisíc ľudí,“ vyčíslila Siváková.
Bane o svojom konci neuvažujú. Podľa slov Sivákovej totiž žiadny útlmový program pre bane zatiaľ vyhlásený nie je, spoločnosť je preto v prvom rade nastavená na zabezpečovanie energetických potrieb Slovenska.
„Platí uznesenie vlády o využívaní domáceho uhlia na výrobu elektrickej energie do roku 2030. Neznamená to, že ťažba uhlia je ohraničená a musí skončiť v roku 2030. Čo bude ďalej, bude závisieť od zásob uhlia, ceny elektrickej energie a nastavenia energetického mixu Slovenska,“ uzavrela Siváková.
