PRIEVIDZA. Prievidzskí volejbaloví bojovníci síce hráčom spod Zobora podľahli 2:4 na zápasy, vedenie klubu však s odstupom krátkeho času vyjadrilo obrovskú spokojnosť. Veď niet divu, prievidzský volejbal ziskom strieborných medailí dosiahol historický úspech klubu. Kohúti tak potvrdili, že na hornej Nitre máme ďalší silný šport, na ktorý sa prišlo pozrieť dokonca vyše dvetisíc divákov.
Oslovil sme preto hlavných predstaviteľov VK Prievidza. Na naše otázky odpovedali PETER ŠTEPÁNEK a JURAJ TASCH.
Tesná prehra vo finálovej sérii možno trochu bolela, pretože ste k titulu boli veľmi blízko. S odstupom času však zrejme môžeme hovoriť o fantastickom úspechu.
J. Tasch: Ten odstup času prišiel pomerne skoro. Pretože priebeh finálovej série bol skutočne parádny, hral sa perfektný volejbal a divácky bol veľmi úspešný. Aj výsledok nás nakoniec potešil veľmi skoro, splnili sme predsezónny cieľ, a tak v klube vládne spokojnosť.
Hala na finálových zápasoch doslova praskala vo švíkoch. Fanúšikovia z Prievidze vytvorili atmosféru, akú nemá žiadny volejbalový klub na Slovensku.
J. Tasch: Prekonali sme dvojtisícovú návštevnosť, čo je suverénne najviac ľudí v extralige. Na začiatku sezóny to bol náš cieľ, ale zdalo sa mi, že je nesplniteľný. No vďaka našim výkonom sa to podarilo. Ľudia nielen prišli, ale vytvorili parádnu atmosféru, na ktorú máme veľké ohlasy. Dokonca Slovenská volejbalová federácia nám vďaka našej atmosfére prisľúbila organizáciu medzinárodného podujatia. Našim divákom preto patrí obrovská vďaka a veríme, že nám zachovajú priazeň aj naďalej.
Po takýchto úspechoch ste si zrejme povedali, že volejbal sa robiť oplatí...
J. Tasch: Hlavne to dodáva energiu. I keď, stále si musíte rozmyslieť, že míňate súkromné peniaze, ktoré ste mohli investovať aj inde. Trápi to človeka najmä vtedy, keď sa stretne s neprajníkmi. Je to trošku brzda, ale chvála bohu sa teraz podaril úspech, ktorý nás nabije do ďalšieho obdobia.

Diváckymi návštevami ste prekonali dokonca zápasy basketbalu. Ako hodnotíte tento fakt?
J. Tasch: Samozrejme nás to teší. Basketbal má v Prievidzi oveľa väčšiu tradíciu a divácku priazeň. Kontaktný šport má proti volejbalu výhodu aj v tom, že vzruchové momenty nastávajú po súbojoch, potýčkach či po verdiktoch rozhodcov. Volejbal má okrem toho na bavenie divákov menej času, keďže nemáme polčasovú prestávku. Ale vzájomne súperiť o diváka nemá zmysel. Basketbalistom aj nám ide v prvom rade o kvalitný šport a vnímavý divák to dokáže oceniť. Ja sa veľmi teším, že na našich zápasoch som videl veľa divákov, ktorí v minulosti nepatrili do „volejbalovej rodiny“.
P. Štepánek: Naším cieľom nie je súperiť s basketbalom, ale spraviť spolu s nimi pre fanúšikov športovú sobotu každý týždeň. Chceme, aby sa naši obyvatelia športovo vyžili, a aby do haly chodili celé rodiny.
Máte za sebou husársky kúsok a úspešnú sezónu. Aké budú teraz vízie klubu, či už na hráčskej alebo funkcionárskej úrovni?
P. Štepánek: S našimi výkonmi sme nesmierne spokojní. Máme však trošku dilemu, či pokračovať, pretože cítime tlaky zo strany tých, čo by nám mali pomáhať. Vyslovene sa nám zdá, akoby zväz nepodporoval našu myšlienku a ako keby nám dával polená pod nohy. Problém je, že znížil počet zahraničných hráčov v jednom tíme. V minulom roku sme ich mohli mať koľko chceme, no teraz nám povolil len troch a za každého sme museli zaplatiť tisíc eur napriek tomu, že sme už platili transfer. Brali by sme, keby sme tie peniaze mali preinvestovať na mládež. Ale prečo by sme mali platiť tritisíc eur niekomu len tak?
A ako to bude od novej sezóny?
P. Štepánek: Zväz chce povoliť len troch hráčov na palubovke. Preto mu ideme dať otázky, s kým máme hrať. Vízia minulého roku bola, že budeme mať len slovenských hráčov, mali sme zoznam tridsiatich. Z toho tridsať percent sa nám však nepodarilo získať preto, že ich materský klub pýtal odstupné približne dvadsaťtisíc eur za každého, čo sme si nemohli dovoliť. Preto museli ostať vo svojich kluboch. Ďalších tridsať percent, že sme im ponúkli zmluvu, vďaka tomu si vo svojom klube vydobyli ešte lepšie podmienky a ostali tam. Preto sme boli nútení hľadať zahraničných hráčov. Kompetentným preto ostáva zamyslieť sa, či to takto má zmysel robiť ďalej, keď nám zväz, ktorému my máme pomáhať vychovávať mládež, hádže polená pod nohy. Toto si preto musíme vydiskutovať a verím, že to skončí úspešne, pretože nebudeme za drahé peniaze kupovať druhotriednych hráčov zo Slovenska. Máme aj svojich odchovancov, ale momentálne na nich nedokážeme postaviť celý tím. Vízia je také, že to raz tak bude, ale zatiaľ si to nemôžeme dovoliť.
Predsa, extraligový A tím je výkladnou skriňou každého klubu. A ak chcete aj naďalej priťahovať do haly také veľké množstvo divákov, potrebujete výhry.
P. Štepánek: Áno, presne tak, nikoho by dlho nebavilo pozerať sa na prehry. A preto potrebujeme, aby sme mohli do hry zapojiť aj zahraničných hráčov. Veď práve oni sa starajú o atraktivitu súťaže a zvýšili jej samotnú úroveň. Aj práve vďaka nim sme dosiahli takýto veľký úspech. Obrovskú zásluhu však na tom majú aj naši fantastickí fanúšikovia, ktorým chceme poďakovať, pretože vytvorili naozaj neopísateľnú atmosféru. Budeme sa preto snažiť pre nich pripraviť ďalšie zaujímavé veci, boli sme s nimi veľmi spokojní a veľmi pekne im ďakujeme. Ale, keď zväz nevidí, že nám prišlo dvetisíc ľudí na zápas, zatiaľ čo inde chodí päťsto, šesťsto, tak je veľmi zle. Samo nitrianske vedenie nečakalo, že ich naši fanúšikovia vytlieskajú. Naši diváci predviedli inteligentné správanie. A to je našou víziou, aby sa nehral volejbal pred sto hulvátmi, ktorí sa tam prídu vykričať. Ale, aby sme naplnili halu a žilo to volejbalom na celej hornej Nitre. Dôležité preto je, aby sme sa dohodli so zväzom a nastavili podmienky. Budeme radi hrať so Slovákmi, dáme radšej peniaze im. Ale, keď nemáme tú možnosť a s niekým jednoducho hrať musíme, zatiaľ tu nie je iné riešenie.

Prejavili sa výborné výkony áčka aj v iných segmentoch?
P. Štepánek: Áno, záujem mládeže o volejbal rastie. Deti vidia vzory práve aj v zahraničných hráčoch, ktorí predvádzali skvelé výkony. Veď nedoviedli sme žiadnych neschopných volejbalistov, ale naopak, reprezentantov svojich krajín a účastníkov olympijských hier. Napríklad Valdir Sequeira vyčnieval vo všetkých individuálnych štatistikách ligy.
J. Tasch: Presne tak, záujem mládeže o volejbal sa zvyšuje. Naši kadeti postúpili na záverečný turnaj majstrovstiev Slovenska, kde štartuje šesť najlepších tímov. Takisto družstvo starších žiakov má pred sebou finálový turnaj, na ktorý postúpilo z prvého miesta. Družstvo mladších žiakov ešte musí dohrať základnú časť, ale tiež má šancu postupu na „majsráky“. Tím starších žiačok skončil na krásnom treťom mieste vo svojej oblasti, čo je skvelý úspech, keďže toto družstvo len minulý rok začínalo. Kadetky a juniorky skončili vo svojich súťažiach na štvrtých miestach.
Dá sa povedať, že trh so slovenskými hráčmi je biedny?
J. Tasch: Keby sme sa orientovali len na slovenských hráčov, reálne hráme o piatu až šiestu priečku. Preto, keď máme dať do toho tak veľa peňazí, chceme hrať o špicu ligy. Je to logické a našou prioritou je plná hala, preto musíme ľudí osloviť kvalitným volejbalom. Darmo sem donesieme hráča, ktorý sa učí hrať volejbal a stále je to druhotriedny hráč. Možno z neho niečo raz bude, no pokiaľ sa chceme baviť skvelým volejbalom, musíme sa obzerať aj takto. Tešme sa z toho, že tento rok sa ukázalo, že veľmi dobré kluby sú v extralige už štyri, na čo si história nepamätá. A je to práve aj vďaka tomu, že do ligy vstúpili cudzinci.
Prezradíte čitateľom ešte ďalšie zaujímavosti?
P. Štepánek: Uvažujeme, že raz bude v Prievidzi aj ženská extraliga. Máme množstvo dievčat, ktorým to ide. V tomto sa ničomu nebránime, pre nás je osemdesiat percent mládež. Veď máme deväť mládežníckych tímov a ako jeden z mála klubov na Slovensku sa venujeme dievčatám aj chlapcom. Ale bez A tímu to jednoducho nejde, pretože by deti nemali vzory. Bez nich ich na palubovku dotiahneme len veľmi ťažko. Uvažujeme aj na tým, že by sme v extralige mali raz dva tímy. Jeden, kde budú bombardéri a druhý, kde budú nastupovať naše talenty, ktoré tak budú mať veľkú možnosť ukázať sa. Dôkazom toho, že pracujeme s mládežou je aj to, že na nedávnych majstrovstvách U19 sme mali troch Prievidžanov. Takže ešte raz, prioritou číslo jeden je pre nás mládež a tým smerom sa chceme uberať. Preto, ak má niekto záujem o volejbal, veľmi radi ho u seba privítame.
Chceli by ste na záver ešte niečo povedať?
P. Štepánek: Už teraz sa tešíme na budúcu sezónu a sme zvedaví, čo nám prinesie. Veríme, že ak prekonáme problémy so zväzom, bude ešte lepšia ako tá nedávno skončená, a že sa diváci v Prievidzi aj naďalej budú môcť baviť volejbalom. Veď šport sa robí práve pre nich, pre fanúšikov.
