BOJNICE. Jaskyňu pod bojnickým zámkom sprístupnili verejnosti pred päťdesiatimi rokmi. Podľa archivára Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice Erika Kližana má viacero unikátov, je asi jedinou prírodnou jaskyňou na svete, ktorá je súčasťou múzea, tiež v nej žije endemit - ráčik.
Dvojročná práca
Prírodná travertínová jaskyňa vznikla pôsobením najväčšieho termálneho prameňa, jeho žriedlom bolo hrdlo studne na štvrtom nádvorí, ktoré má dnes hĺbku dvadsaťšesť metrov.
Prírodná pamiatka, ktorá vznikla pred vyše stotisíc rokmi, bola verejnosti sprístupnená 1. apríla 1967.
O jej otvorenie sa zaslúžili traja hornonitrianski banskí raziči Martin Galanský, Ľudovít Bahna a Jozef Mečiar, Kližanov starý otec.
Tí vyrazili chodbu zo severozápadného svahu priamo do telesa jaskyne, celé práce trvali tak dva roky.
O existencii tejto prírodnej pamiatky šľachta možno vedela, a možno nie.
„Nebolo žiaduce, aby sa o tomto priestore vedelo, pretože oficiálne to bola hradná studňa, ale tadiaľto podľa všetkého viedli únikové chodby z priestoru bojnického hradu. Taký priestor je teda dôležité uchovať v čo najväčšej tajnosti, pretože mohol niekedy rozhodnúť o živote a smrti majiteľov bojnického hradu," ozrejmil Kližan, podľa ktorého ide o legendu s reálnymi prvkami.
Povesť o filozofovi
S hradnou studňou a jaskyňou súvisí i jedna z najstarších povestí, a to o filozofovi.
Ako priblížil archivár múzea, v roku 1708 na štyri roky obsadili bojnický hrad Rákociho vojská a keď gróf Pálfi opäť dobyl bojnický hrad, našiel tu skupinu vtedajších obrancov a pre každého pripravil originálny trest.
„Traduje sa, že jedným z týchto obrancov hradu bol filozof a pre neho pripravil filozofický trest. Priamo do priestorov hradnej jaskyne nechali umiestniť veľký dubový stôl, dubovú lavicu, kalamár s brkom a perom, aby tu filozof mohol filozofovať. Na obživu mu sem dali jednu sliepku, ktorá mala znášať vajcia. Sliepka vajcia znášala a filozof sa nimi živil. Stalo sa však, že slnko sem veľmi nezasvietilo, tak sliepka vajce nezniesla a filozof, keďže nemal potravu, zahynul. Na druhý deň sliepka vajce zniesla, ale nebolo už pre koho," doplnil.
Keď sa do studne spúšťali koncom 19. storočia pri prestavbe hradu robotníci, v jaskyni našli dubový stôl, lavicu, na nej kostru človeka a v kúte otep slamy a tam kostru vtáka a skamenené vajce, dodal Kližan s tým, že zbierka starého bojnického hradu vraj ešte dlho opatrovala dubový stôl, ktorý z jaskyne vtedy vytiahli.
Nie je bez života
Jaskyňa, ako vysvetlil archivár múzea, skrýva i život, a to v podobe papraďorastov a ráčika, malého ulitníka, ktorý je priehľadný a má len okolo dvoch milimetrov.
„Ide o endemit, teda druh, ktorý inde nežije. Jeho objaviteľ mu dal preto názov bojniciensis," spresnil.
Európskym či svetovým unikátom je podľa neho i to, táto prírodná jaskyňa je súčasťou múzea.
„Kto hodí mincu do studne a niečo si želá, tak sa mu to určite splní, ale treba tomu veriť," deklaroval Kližan.
