MALINOVÁ. Na hornej Nitre hubári už zbierajú prvé jarné huby. Sú to predovšetkým smrčkovce české. Pol košíka húb si priniesol domov aj skúsený hubár Jozef Vaš z Malinovej.
Varí chutnú omáčku
Na smrčkovce chodí každý rok, vždy koncom marca alebo začiatkom apríla. Rastú prakticky vždy na tých istých miestach, pri potokoch, pod jelšami, vŕbami, osikami a trnkovými kríkmi.
„Pomerne ťažko sa hľadajú, pretože sa v napadanom starom lístí strácajú, niekedy musím lístie rozhrabať, aby som ich objavil. Niekoľko plodníc smrčkovcov som našiel už v polovici marca. Klobúčiky však boli ešte pomerne malé, sotva dva-tri centimetre. Nezobral som ich, ale radšej nechal trochu podrásť. Vyplatilo sa. Teraz už mali niektoré plodnice aj desať centimetrov,“ pochválil sa.
„Z prvých smrčkovcov každoročne varím omáčku so smotanou a zvyšok usuším. Hlúbiky zvyčajne potom pomeliem na prášok, suším iba klobúky. Tie, keď sa namočia do vody, napučia do pôvodného objemu,“ prezradil svoje kulinárske zámery.
Jozef Vaš si domov priniesol pol košíka smrčkovcov. (zdroj: TASR-PAVOL REMIAŠ)Patria k najlahodnejším
„Smrčkovce české patria medzi najlahodnejšie jarné huby. Svojím rebrovitým klobúkom sa podobajú o niečo väčším a statnejším, ale rovnako chutným smrčkom jedlým, vysokým, hrubohlúbikovým, pražským či sivohnedým, ktoré však zvyčajne rastú o niečo neskoršie. Vyskytujú sa tiež pozdĺž potokov, ale aj vo svetlých listnatých hájoch,“ vysvetlil znalec húb a amatérsky mykológ Pavol Hložanský z Prievidze.
Dodal, že smrčkovce sa od smrčkov odlišujú iba spôsobom prirastenia belavého hlúbika až úplne pri vrchole klobúka. Kým smrčky sú väčšinou duté a klobúk je akoby pokračovaním hlúbika.
„Jednotlivé druhy sa však dajú určiť často iba pod mikroskopom. Avšak smrčky aj smrčkovce sú vhodné na akúkoľvek kuchynskú úpravu a výborne sa dajú aj sušiť,“ dodal Hložanský.
