HORNÁ NITRA. Hornonitrianske bane robili v závere minulého a začiatkom tohto roku prevádzkový pokus na odstavenom treťom bloku Elektrárne Nováky. V januári Slovenský hydrometeorologický ústav vydal pre Prievidzu upozornenie v podobe prvého stupňa smogovej situácie. Prekročený bol totiž prah koncentrácie častíc dva po sebe nasledujúce dni. Zhoršenie kvality ovzdušia začali mnohí spájať s pokusom v nováckej elektrárni.
Bane sa však bránia, tvrdia, že najhoršia situácia bola práve v čase, keď pokus neprebiehal. Tvrdia, že za zhoršeným ovzduším bolo vykurovanie v rodinných domoch, či prach, ktorý sa tvoril na cestách pre zimný posyp.
Aj keď nie je presne jasné, čo zhoršenie kvality ovzdušia spôsobilo, mesto Partizánske vyzvalo, aby sa v budúcnosti nerobili prevádzkové pokusy, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zdravie ľudí na hornej Nitre. K tejto výzve sa minulý týždeň pridala aj Prievidza.
Spontánna výzva
Na situáciu, ktorá vznikla okolo prevádzkového pokusu v elektrárni zareagovala strana SaS. Spolu s aktivistami spustila petíciu na zastavenie testovania na treťom bloku. Predseda petičného výboru Miroslav Žiak (SaS) prišiel pred časom o podpisovej akcii informovať aj poslancov zastupiteľstva v Partizánskom.
„O probléme začali poslanci živo diskutovať a spontánne vznikla výzva, aby sa neopakovali takéto pokusy, ktoré môžu mať vážny vplyv na zdravie ľudí. A keby sa museli predsa len opakovať, nech sú monitorované relevantnými štátnymi inštitúciami, predovšetkým Slovenskou inšpekciou životného prostredia,“ vysvetľoval v Prievidzi okolnosti vzniku výzvy primátor Partizánskeho Jozef Božik (nezávislý)
O podporu výzvy požiadali všetky mestá o obce v okresoch Prievidza a Partizánske.
„Práve samosprávy by mali mať pri prevádzkových pokusoch priebežné, relevantné a aktuálne údaje, aby mohli informovať obyvateľov, ako je to s emisiami a imisiami,“ podotkol Božík.
Správa hotová nie je
O výzve prišiel osobne informovať prievidzských poslancov, ktorí minulý týždeň rokovali. K problematike sa rozprúdila diskusia, zapojili sa do nej aj zástupcovia Hornonitrianskych baní.
„Dištancujeme sa od tvrdení, že tretí blok v Elektrárni Nováky mal vplyv na vyhlásenú smogovú situáciu. Dokladujeme to tým, že v čase, keď boli najviac prekročené smogové častice v ovzduší, nebol tretí blok v prevádzke. Keď neboli prekročené smogové častice, blok pracoval,“ vyhlásil Rastislav Januščák z Hornonitrianskych baní.
Doplnil, že smogová situácia v januári bola ovplyvnená dopravou, prachom, ktorý bol na cestách a vykurovaním v domácnostiach.
Januščák tiež porovnal emisie v rokoch 2015 a 2016. Pred dvomi rokmi bol tretí blok ešte v prevádzke.
„Vtedy bolo emisií 50-tisíc ton. Vlani ich bolo len osemtisíc. Aký teda mohol mať náš vlaňajší pokus vplyv na zdravie ľudí, keď emisií bolo omnoho menej ako rok predtým?“ spýtal sa Januščák.
Či podobné pokusy Hornonitrianske bane na treťom bloku elektrárne zopakujú, nevedel povedať. Presnejšie na to podľa neho odpovie záverečná správa k testom na prelome rokov, ktorá by mala byť hotová počas apríla.
Odmietajú politikárčenie
Prievidzskí poslanci výzvu, ktorú iniciovalo zastupiteľstvo v Partizánskom, podporilo. Pri hlasovaní sa zdržali len štyria poslanci za stranu Smer-SD. Paradoxne, v Partizánskom sa pod výzvu podpísali nielen nezávislí poslanci a poslanci zvolení za pravicu, ale aj za Smer-SD.
V uznesení prievidzskí poslanci poverili primátorku, aby získala od ministerstva životného prostredia informácie k ukončenému testovaniu v elektrárni.
„Ako poslankyňa parlamentu sa určite zapojím do legislatívneho procesu, aby sa sprísnili podmienky povoľovania prevádzkových pokusov,“ povedala primátorka Prievidze Katarína Macháčková (nezávislá) a doplnila: „Urobím všetko, aby bolo chránené zdravie obyvateľov. Nemôžu byť totiž pri takýchto testoch prioritou finančné zisky súkromných spoločností.“
Priznala, že zatiaľ nie je jasné, čo spôsobilo zhoršenie kvality ovzdušia začiatkom roka.
„Práve preto chceme získať relevantné údaje. Samozrejme, budeme len radi, keď sa nezistí nič nepriaznivé. Ale už teraz sú známe informácie o navýšení hodnôt častíc, ktoré môžu byť zdraviu nebezpečné,“ zdôraznila primátorka.
Ubezpečila, „že nám nejde o nič iné, len o zdravie ľudí. Všetci vieme, aké máme v regióne respiračné a onkologické ochorenia. Treba otvoriť oči a povedať, že takto tu žiť nechceme.“
Odmietla, že by z jej strany či zo strany primátora Partizánskeho išlo o politikárčenie, z ktorého ich obviňovali v diskusii bane, ale aj prievidzskí poslanci za Smer-SD.
„Nielen ja, ale ani primátor Partizánskeho nie sme členmi žiadnej politickej strany. To, že problém otvorila strana SaS nič nemení na podstate problému, ktorý je občiansky a týka sa zdravia a životov ľudí,“ vyhlásila Macháčková.
Nahnevaný primátor
Spolitizovanie témy rázne odmietol aj primátor Partizánskeho Jozef Božík.
„Slovenské elektrárne informovali, že v ovzduší bol nárast oxidu siričitého zo 160 na 2100 ton. To bol dôvod, prečo sme sa o problém začali zaujímať, nešlo o žiadnu politiku,“ rázne reagoval Božík.
Nahnevala ho tiež argumentácia, že baniam ide predovšetkým o zachovanie zamestnanosti, aby ľudia neprišli o prácu.
„Ktorá iná skupina na Slovensku, okrem baníkov, mala šancu byť finančne garantovaná štátom? V Partizánskom bolo kedysi oveľa viac obuvníkov, ako je teraz baníkov. A keď sa postupne likvidoval obuvnícky podnik, štát sa o našich ľudí nezaujímal,“ pripomenul Božík.
Zdôraznil, že nie je proti baniam, ani proti baníkom, želá im prosperitu.
„Odmietame však pokusy, ktoré ohrozujú zdravie ľudí,“ dodal primátor Partizánskeho.
