HANDLOVÁ. Rodina Chrenková z Handlovej zbiera plastové vrchnáčiky už vyše roka. Z peňazí za odovzdané vrchnáky kupujú veci potrebné pre dcéru Martinku, ktorá trpí zriedkavou nevyliečiteľnou chorobou.
„Pomáhajú nám ľudia z celého mesta. Vrchnáčiky zbierajú v školách, škôlkach, v obchodoch. Začali sme v novembri 2015 a minulý týždeň sme odovzdali piatu tonu. Šiestu mám v pivnici,“ povedal Martinkin otec Karol Chrenko.
Jednu tonu vrchnákov sa im podarí vyzbierať približne za tri mesiace. Ako vysvetlil, na Slovensku niektoré firmy ponúkajú za určitý objem plastových vrchnákov preplatenie zdravotných rehabilitácií pre postihnuté deti. Martinku však na rehabilitáciu s tracheotómiou nevezmú, našli si preto firmu v Čechách, ktorá plastové vrchnáky vykupuje za hotovosť. Za tú potom Martinke kupujú zdravotné pomôcky.
Najprv zbierali pre iných
Martinka je chorá od narodenia. Rettov syndróm je ojedinelá choroba, ktorá sa u nej začala prejavovať keď mala rok a pol.
„Teraz má devätnásť rokov, ani sedieť už nevie, je ležiaca, na kyslíku. Má silnú skoliózu a problémy s pľúcami,“ vysvetlila mamina Monika.
Pre slabý imunitný systém Martinka potrebuje čističku vzduchu, zvlhčovače, kyslíkový prístroj a mnoho ďalších prístrojov a zdravotných pomôcok.
„Na internete sme si všimli, že mnoho mamičiek zbiera vrchnáky a z počiatku sme zbierali pre kamarátku aj my. Potom nás napadlo, že by sme mohli zbierať aj sami, pre Martinku. Súrne sme totiž potrebovali kúpiť drahý kyslíkový prístroj, aby nás pustili z nemocnice domov. Skúsili sme to a celkom sa to rozbehlo, ľudia sú zlatí,“ povedala Chrenková.
Medzitým sa zber vrchnákov z Handlovej rozšíril aj do Prievidze a ďalších miest, kde majú Chrenkovci rodinu a priateľov.
Za tonu vrchnákov batéria do prístroja
Z peňazí za vrchnáky už zaplatili špeciálne ležadlo do vane na kúpanie, kyslíkový prístroj alebo špeciálnu úpravu pre invalidný vozík.
„Keď ideme k doktorke, v čakárňach nemajú zásuvky a Martinkin kyslíkový prístroj vydrží na baterke len hodinu a pol. Kým prídeme do nemocnice v Bojniciach, už je polovica baterky fuč. Keď máme ešte čakať, potrebujeme druhú baterku,“ vysvetlil otec.
Ako dodal, za tonu vrchnákov dostanú dvestošesťdesiat eur a baterka do prístroja stojí dvestopäťdesiat.
„Za jednu tonu vrchnákov kúpim náhradnú baterku,“ skonštatoval.
Keď sa vyskytne nejaká súrna potreba, rodina si musí požičať a potom to aj vďaka vrchnáčikom splácajú.
Karol Chrenko je baník, rodine preto v minulosti finančne prispela aj nadácia Hornonitrianskych baní, minulý rok im pomohlo mesto Handlová. V rámci Dňa zeme ľudia zbierali plastové vrchnáky do veľkej nádoby.

Limit na dary
Chrenkovci však musia pozorne zvažovať, koľko darov môžu prijať. Ak by prekročili zákonom stanovený limit, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny by Martinkinej mame znížil opatrovateľský príspevok.
„Každý rok musíme dokladovať náš príjem, aj dary. Z toho nám vyrátajú, koľko mám nárok na opatrovateľský príspevok,“ vysvetlila Monika Chrenková a manžel ju doplnil: „Bojíme sa, aby sme od niekoho nedostali väčší dar.“
Ako potvrdila riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová, za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa nepovažujú nepeňažné dary poskytnuté v kalendárnom roku v úhrnnej hodnote do výšky dvanásťnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, teda do výšky 2 377 eur.
„Ak by hodnota daru bola vyššia, napríklad tritisícpäťsto eur, za príjem by sa považovali peniaze získané z predaja darovaných vrchnákov vo výške presahujúcej zákonom stanovený násobok sumy životného minima,“ doplnila Lukáčová.
Rady hľadajú na internete
Komunikácia s úradmi je podľa Chrenkovcov zložitá, všetky informácie čerpajú zo stránky, kde si mamičky podobne obdarených detí vymieňajú rady a informácie.
„Úrad rieši len to, ako dať ešte menej. Poradiť a pomôcť, to nie. Posielajú človeka od dverí k dverám. Ale na kontrolu prísť vedia. Že si musíme pre to, že Martinka je zbavená svojprávnosti, vybaviť nový občiansky preukaz, sme sa dozvedeli tiež len na internete, od mamičiek. Na úrade nám to nepovedal nikto. Čo si nenapíšeme s mamičkami, to nevieme,“ posťažovala sa Chrenková.
Keďže Martinka býva často chorá, hlásiť musia aj počet dní, ktoré v nemocnici strávili. Za tie im potom nevzniká nárok na dávku.
„O dieťa je v nemocnici podľa úradníkov postarané, pritom som tam s ňou, všetko si hradíme, ešte aj stravu,“ opísala Chrenková.
Zbierka pokračuje ďalej
Chrenkovci si najprv dali za cieľ vyzbierať štyri tony, aby mohli kúpiť kyslíkový prístroj. Zber sa však rozmohol a keď pre zdravotné prístroje museli uhradiť nedoplatok na elektrine dvesto eur, ďalšia tona išla na to.
„Ľudia sú už naučení, každý má svoje miesto, kam nám vrchnáky nosí. Aj deti v školách baví pomáhať. Koľkokrát Martinke pošlú list alebo darček. Aj dnes nám prišiel balíček vrchnákov od cudzej pani z Poltára, ktorá k nemu pripojila pekný list,“ povedal Chrenko.
Úžasní boli podľa Moniky deviataci z Koša.
„Na vianočných trhoch v Prievidzi predali svoje výrobky a výťažok darovali Martinke. Navštívili nás a boli zlatí.“