KANIANKA. Je mrazivé sobotné ráno. V Kanianke vládne pokoj, pár ľudí sa motá len pri obchodoch.
Prekvapujúco živo je však na tunajšej zamrznutej priehrade v blízkosti hrádze. Nejde o nič výnimočné. Práve tu sa trikrát do týždňa pravidelne stretávajú členovia zoskupenia Prievidzské ľadové medvede, aby sa otužovali.
Pätnásť minút
Vonku je asi mínus desať stupňov Celzia. „Voda pod ľadom je teplejšia. Má približne jeden stupeň,“ prezrádza Juraj Tasch, jeden z otužilcov.
Prievidžan Július Botka má za sebou asi päťkilometrový beh z okresného mesta do Kanianky. V mrazivom vzduchu sa vyzlieka do plaviek a s čiapkou na hlave ako prvý vstupuje do vody.
„Vydržal som v nej teraz asi pätnásť minút. Čas, ktorý strávim vo vode závisí od toho, ako sa cítim. Niekedy je to dlhšie, inokedy kratšie,“ prezrádza Botka.
O otužovaní veľa počul od kamaráta a chcel to vyskúšať. Už od jari sa doma sprchoval v studenej vode, aby na jeseň mohol vstupovať do chladných prírodných vôd. S pribúdajúcimi týždňami sa teplota vody znižovala.
„Takže postupne som si zvykal na studenú vodu. Odkedy sa venujem otužovaniu, nebol som u lekára,“ nezakrýva spokojnosť.
Len čo odpovie na naše otázky, oblečie sa, aby mohol absolvovať ešte desaťkilometrový beh.
Krúžok otužilcov
Juraj Tasch je jedným z prievidzských ľadových medveďov. Odpovedá na naše otázky, pretože tentoraz sa do mrazivej vody neponoril.
„Výhoda otužovania je v tom, že človek nebýva chorý. Výnimka však potvrdzuje pravidlo, momentálne som prechladnutý, preto nejdem do vody,“ s úsmevom povedal Tasch.
Doplnil, že otužovanie považuje za mentálny tréning, za víťazstvo vôle nad vlastným nepohodlím.
Je učiteľom na prievidzskom gymnáziu, kde vedie krúžok ľadových medveďov.
„Keď som ho založil, bol som zvedavý, či niekto zareaguje. Prihlásilo sa desať detí. Samozrejme, nevydržali všetci. Momentálne máme päť členov,“ spomenul Juraj Tasch.
Jedným z členov krúžku je aj Jakub Chovanec, ktorý chodí na kaniansku priehradu pravidelne.
„Keď sme s kamarátmi v ponuke krúžkov videli ľadových medveďov, povedali sme si, že to skúsime. Mne osobne sa to veľmi zapáčilo, už si bez otužovania život ani neviem predstaviť,“ prezradil Jakub.
Na otázku, ako sa dá zvládnuť pobyt v mrazivej vode odpovedá krátko: „Je to v hlave.“ Na vysvetlenie dodáva: „Netrénoval som vopred, nedával som si studené sprchy. Prvýkrát som šiel do vody v septembri, keď mala asi sedemnásť stupňov. Čím viac bola vonku zima, tým bola aj voda chladnejšia. Tak som si na chlad zvykol. Cítim sa výborne, bežne mi vonku nie je až taká zima a choroby ma obchádzajú.“
Beh po hrádzi
Jedenásti otužilci postupne vychádzajú z mrazivej vody. Utierajú sa, oblečú si na seba niečo suché a čo najrýchlejšie idú na hrádzu, aby si zabehali, zahriali sa.
„Beh navráti človeka späť do života, rozprúdi mu krv v tele,“ poznamená Tasch.
Pri obliekaní oslovíme Rastislava, ktorý si pochvaľuje vodu.
„Bola výborná. Otužujem už tretiu sezónu. Robím to pre zlepšenie imunity, zdravia, ale aj pre dobrú partiu, ktorú máme. Občas chodíme aj na podujatia, ktoré sa konajú po celom Slovensku, no hlavne sa stretávame pravidelne v Kanianke,“ rozhovoril sa Rastislav.
Pobyt vo vode si užil aj Róbert Pietrik. „Otužovanie regeneruje telo, cítim sa uvoľnenejší. Samozrejme, som aj menej chorý.“
Zdravotné ťažkosti pritiahli k otužovaniu Martina Drozda, ktorý mal problémy s chrbticou.
„Pred prvým ponorom do chladnej vody som nemal žiadny tréning v podobe studených spŕch. Jednoducho som vliezol do vody a bolo. Priznávam však, že kým niektorí rovno skočia do vody, ja do nej vstupujem na viac fáz, tak mi to vyhovuje,“ prezradil.
Otužilci sa postupne z priehrady vytrácajú, väčšina z nich sa zahrieva behaním po hrádzi. Keď odchádzame, niektorí na nás kričia, aby sme si nabudúce priniesli plavky a tiež to vyskúšali. Táto výzva sa však asi nestretne s pozitívnou odozvou. Chýba nám totiž to, čo zdobí členov Prievidzských ľadových medveďov – odhodlanie, odvaha a pevná vôľa.
