PRIEVIDZA. Krištáľové krídlo je každoročne udeľované ocenenie osobnostiam na Slovensku, ktoré dosiahli vo svojom odvetví mimoriadnej odbornosti a úspechu. V kategórii Filantropia je nominovaná aj Bojničanka Soňa Findorová.
„Kto ma nominoval neviem, to je tajné. Porota vyberá z nominantov tri osobnosti a veľmi sa teším, že som medzi nimi,“ povedala nominovaná filantropka.
„Je to obrovský úspech. Plakala som. Veď túto prácu, toto poslanie robím len tri roky,“ prezradila zakladateľka občianskeho združenia Úsmevy pre deti, ktoré pomáha onkologicky chorým deťom po celom Slovensku.
Ako však uviedla Mária Vaškovičová, autorka Krištáľového krídla, ocenenie sa neudeľuje len za celoživotné dielo, ale v prvom rade vyzdvihuje konkrétny počin za daný rok.
„Pre laureáta je to uznanie, ale aj výzva k ďalším kvalitným výkonom,“ vysvetlila Vaškovičová.
Adresná materiálna pomoc
Soňa Findorová sa venuje detským pacientom onkológie v Banskej Bystrici, so žiadosťou o pomoc sa na jej združenie obracajú rodičia z celého Slovenska, aj otcovia a mamy detí hospitalizovaných v Košiciach alebo v Bratislave.
„Stopli sme priamu finančnú pomoc rodinám, radšej pomáhame materiálne. Adresne sa venujeme každej rodine. To znamená, že im darujeme oblečenie, kozmetiku alebo hračky pre deti,“ vysvetlila Soňa Findorová a pokračovala: „Keď idem na návštevu k dieťaťu na oddelenie prvýkrát, hračku odhadujem podľa veku. Ale keď už idem druhýkrát, prinesiem mu hračku podľa priania. Vždy sa pýtam detí, čo by si priali. Mama si musí zakryť uši aby nepočula, čo by dieťa chcelo. Potom prídem domov so zoznamom vecí.“
Stretnutia onkorodín
Okrem materiálnej pomoci združenie Úsmevy deťom organizuje aj stretnutia rodín detí s onkologickou diagnózou.
„Už tretí rok v júni organizujeme na minigolfe v Prievidzi a v športovej hale podujatia pre verejnosť. Bez nároku na honorár tam vystupujú osobnosti slovenského šoubiznisu. Výťažok ide na účet nášho združenia. Robíme aj vianočné stretnutia onkorodiniek a onkovíkendy. Pripravíme program na celý deň, darčeky, deti sa zahrajú. Všetko majú od nás v ten deň grátis. Pozývame kompletne celé rodiny. Tým, že deti sú na oddelení odlúčené od rodiny a súrodencov často aj pol roka, súrodenci trošku trpia, lebo väčšia pozornosť v rodine venujú chorému dieťaťu. Vždy preto zisťujeme, akého má dieťa súrodenca a niečo prinesieme aj preňho, aby nepociťovalo, že je odsúvané.“
Na stretnutí si rodiny vymieňajú skúsenosti, keďže na oddelení panuje prísny režim a mamičky sa tam podľa Findorovej ani nestretnú.
„Tam si nemôžu len tak behať po chodbe, sú zavreté na izbách deťmi. Mamina s rúškom vyjde pre jedlo a vráti sa na izbu. Nemajú čas spolu komunikovať. Takisto deti potrebujú kontakt s inými deťmi,“ vyzdvihla pozitíva rodinných stretnutí Findorová.
Viac zlomenín ako rokov
Pomáhať druhým lákalo Soňu Findorovú vždy. Chcela byť učiteľkou a pracovať s deťmi. Sama trpela onkologickým ochorením, odmalička má navyše zvýšenú lámavosť kostí.
„Mám tridsaťpäť rokov a mala som už štyridsaťpäť zlomením,“ priznala.
„Som invalidný dôchodca a viem, že nikdy nebudem môcť robiť normálnu prácu.“
Pracovala v administratíve, ale po materskej prestala a nevedela, čo ďalej.
„Úrad práce vtedy dával príspevky na rozbehnutie podnikania a mala som ešte výhodu, že som invalidný dôchodca, tak som si musela vymyslieť, čo idem robiť. Chcela som sa venovať účtovníctvu, lenže na to príspevky nedávali. Keďže som pôsobila som ako členka Materského centra Slniečko v Prievidzi a chcela som mu pomôcť, dala som si žiadosť na organizovanie kultúrnych predstavení.“
Začala teda organizovať detské kultúrne podujatia. V septembri 2013 jeden objednávateľ predstavenia na poslednú chvíľu odstúpil. Podujatie však Soňa Findorová zrušiť nechcela. „V tom období som sledovala maminu, ktorá bola na onkológii v Bratislave, tak som jej ponúkla možnosť, že zorganizujem podujatie tam, že to budú mať grátis. Dala som výzvu na facebook, kde som napísala o čo ide, že potrebujeme vyzbierať 750 eur a zrazu sa nazbieralo 780 eur. Takže predstavenie sa uskutočnilo a vtedy som zistila, že toto je to, čo by som chcela robiť. Pomáhať deťom.“
V Bratislave však bolo nadácií a združení, ktoré ponúkali pomoc veľa, obrátila sa preto na onkológiu v Banskej Bystrici.
„Tým, že moja dcéra po mne zdedila lámavosť kostí a lieči sa v Banskej Bystrici, povedala som si, že budem pomáhať tam. Stále podnikám a popritom sa venujem charite.“
Pomáhala aj z invalidného vozíka
V roku 2014 mala ťažký úraz a polrok bola pripútaná na vozíček. Presne po roku sa jej stal ďalší úraz a posadil ju na invalidný vozík na ďalších šesť mesiacov. Ani to ju však v pomáhaní nezastavilo.
„Vtedy som nemohla navštevovať oddelenie, ale posielala som deťom balíčky. O združenie sa vtedy staral manžel a kolegyňa. Dirigovala som ich z postele. Pred úrazom som na oddelenie chodila každé dva týždne, teraz len raz za mesiac. Keďže moja dcéra je už žiačkou, musím sa venovať jej.“
Ochotných ľudí je dosť
Pravidelných darcov má združenie minimum, ľudí ochotných prispieť na pomoc je však podľa Findorovej dosť.
„Ľudia si nás nachádzajú cez facebook, to je veľká pomoc. Nemala som ešte taký problém, že by som mala ísť na oddelenie ale nemôžem, lebo nemám veci. To sa mi našťastie ešte nestalo. Po každej návšteve, po každej akcii sa nám ozvú ľudia s čím potrebujeme pomôcť. A darí sa nám získavať aj rôzne granty.“
Veľa detí už odišlo
Poslanie pomáhať malým onkologickým pacientom podľa Findorovej nie je tak psychicky náročné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
„Kedysi som nemohla vidieť choré dieťa. Plakala som, pretože som veľmi citlivý človek. Relácie ako Modré z neba vôbec nemôžem pozerať, plakávala som aj pri rozprávkach. Môj manžel mi vravel, 'kam sa ty hrabeš, veď teba to psychicky položí'. Ale je to úplne opačne. A to už vie každý, kto tam bol so mnou. Deti sú nával energie, odchádzam od nich nabitá.“
Soňa Findorová však priznáva, že prežila aj ťažké chvíle.
„Veľa detí, ktorým sme splnili nejaké sny, nám už odišlo. Je to ťažké. Neviem čím to je, ale dokážem sa odosobniť. To zlé, čo tam je, otočím na dobré. Možno príde čas, kedy s tým skončím práve preto, že to nebudem už psychicky zvládať, ale nemyslím si to. Mňa ženú dopredu úsmevy, keď nás deti čakajú, keď sú rady, že nás vidia.“
Ocenenia si vážia
Pred rokom združenie Úsmevy pre deti získalo ocenenie Srdce na dlani, ktoré udeľuje občianske združenie Centrum dobrovoľníctva. Pri odovzdávaní cien Dobrovoľník roka pozval členov združenia do paláca aj prezident Andrej Kiska.
„Nezískali sme síce cenu, ale boli sme nominovaní. Onkológia v Banskej Bystrici je srdcovka aj pána prezidenta, tam chodieval so svojou neziskovou organizáciou Dobrý anjel. Veľmi sme si pozvanie od neho vážili.“
Už len samotná nominácia na Krištáľové krídlo je podľa Findorovej úspech.
„Pri občianskych združeniach je tretí rok krízový. Buď sa odpichnú alebo padajú na dno. My ideme stále hore. Ani pri mojom úraze sme nestáli.“
Jedným dychom však prízvukuje, že nie je to len jej úspech.
„Vďačím za to rodine, priateľom a hlavne našim sympatizantom, lebo bez nich by to nešlo. Sama by som to nedokázala. Počas troch rokov spoločne postupujeme po schodíkoch stále vyššie a vyššie.“
Eduard Findor, prezident Andrej Kiska, Soňa Findorová a Lenka Bernátková v Grasalkovičovom paláci. (zdroj: ARCHÍV SF)
KRIŠTÁĽOVÉ KRÍDLO
Ocenenie Krištáľové krídlo sa udeľuje v deviatich kategóriách – výtvarné umenia, divadlo a audiovizuálne umenie, hospodárstvo, medicína a veda, publicistika a literatúra, šport, hudba, rock pop jazz, filantropia a tiež bude udelená aj mimoriadna cena.
Výber nominácií je založený na návrhoch, ktoré poslala verejnosť.
Krištáľové krídlo za rok 2015 si odniesli významné slovenské osobnosti ako napríklad Matej Tóth, Štefan Kocán, Igor Lacík, Szidi Tobias alebo Ivan Pavle. Mimoriadnu cenu za celoživotné dielo získali Angelika Bátorová a Jožo Ráž.
Mená laureátov Krištáľového krídla za rok 2016 porota zverejní na veľkolepom galavečere v nedeľu 29. januára.
