HORNÁ NITRA. Rok 2016 je už minulosťou. Na hornej Nitre bol pestrý, bohatý na udalosti. Vybrali sme sedem tém, ktoré podľa nás, ale aj čítanosti na našej webovej stránke našaPrievidza.sk mali u ľudí najväčší ohlas.
FONTÁNA
Ešte v septembri 2015 začala firma, ktorá vzišla z verejnej súťaže, budovať fontánu v centre Prievidze. Hotová mala byť do konca novembra 2015, no nestalo sa tak.
Mestu sa včas nepodarilo zabezpečiť žulu, ktorá tvorí fontánu, preto sa práce posunuli aj do roku 2016 a ukončené boli až na konci marca. Skúšobne dokonca fontána už aj striekala vodu. Ľudia boli nadšení, fotili si ju, jej snímky zaplavili internet a sociálne siete. Nadšenie však netrvalo dlho.
Samospráva pri preberaní hotového diela našla poškodenú, poodlamovanú dlažbu v okolí fontány. Stavbári miesto opäť ohradili.
Na dielo sa pozrel znalec z oblasti stavebníctva Andrej Sokolík a potvrdil, že dlažba nebola položená správne, nevyhovovala norme, mala zlé podložie.
Podľa neho pochybili všetky tri zainteresované strany. „Projektanti nevychádzali zo správnych podkladov. Predpokladali určitú kvalitu zeminy, no tá sa nepotvrdila. Zhotoviteľ nevykonal práce v takom rozsahu, ako mu určoval projekt. Investor, teda mesto, mal svojho zástupcu na stavbe a ten kvalitu diela nepostrážil,“ vyhlásil znalec.
Stavebníci dali pod dlažbu pevnejší podklad a pred začiatkom letných prázdnin začala fontána striekať vodu.
Nový vodný prvok sa stal doslova hitom. Keďže ide o kontaktnú fontánu, ľudia do nej môžu vstupovať, osviežiť sa. Využívali to hlavne deti, ktoré si v nej však nemáčali len nohy, ale doslova sa v nej kúpali. Na internete sa tiež objavilo video s mladíkom, ktorý sa vo fontáne „sprchoval“, vo vode behal údajne aj pes a jeden muž si do nej prišiel umyť kolesá na svojej motorke.
Hlavne na sociálnych sieťach sa rozbehla vášnivá diskusia, čo sa vo fontáne môže a čo nie. Niektorí sa pýtali, prečo mesto dovoľuje ľuďom vstupovať do fontány. To však už pred samotnou výstavbou avizovalo, že pôjde o vodný prvok, v ktorom sa budú môcť ľudia osviežiť.
Pri fontáne sa nakoniec objavili piktogramy, ktoré upozorňujú ľudí, čo je dovolené a čo nie.
Isté je, že počas leta došlo k výraznému oživeniu centra Prievidze, a to nielen počas dňa, ale aj večer, keď fontána ponúkala aj svetelné efekty.
Fontána sa stala fenoménom, preto sa mesto rozhodlo, že jej dá meno. Návrhy mohli posielať ľudia, z troch finálových vyhralo v hlasovaní pomenovanie Fontána pod lipami. Menej hlasov mali názvy Fontána slobody a Fontána pohody.
V súčasnosti, keď už voda nestrieka, je na jej mieste svetelná fontána, ktorá je súčasťou vianočnej výzdoby v centre Prievidze.
Mesto do prebudovania časti Námestia slobody a výstavby novej fontány investovalo 413-tisíc eur.
Fontána priniesla do centra Prievidze výrazné oživenie. (zdroj: Silver Jurtinus)KAUZA
Začiatkom roka 2016 obvinili dve zamestnankyne spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, Alena Pešlová a Katarína Oršulová, viceprimátora Prievidze Ľuboša Maxinu zo šikanovania. Maxina bol zástupcom mesta v spoločnosti.
„Šikanovanie voči mne začalo takmer okamžite po jeho príchode do spoločnosti. Išlo o verbálne útoky, krik a vyhrážky. Vravel, že on sa zamestná kdekoľvek a kedykoľvek, ale keď mňa prepustia, tak si ťažko nájdem robotu. Ventiloval si na mne zlú náladu,“ opísala Pešlová podľa nej neadekvátne správanie viceprimátora.
„Atmosféra vo firme sa zmenila po príchode Maxinu do predstavenstva. Od začiatku sa otvorene riadil mottom, že keď sa zasieva medzi zamestnancov nenávisť, tak to zvyšuje produktivitu práce. Mal dvoch ľudí, ktorých preferoval, ostatní boli druhoradí,“ priblížila Katarína Oršulová.
S Maxinom sa nedalo podľa nej komunikovať, pri rozhovoroch nebral do úvahy jej argumenty, kričal a vraj ju obviňoval z porušovania pracovnej disciplíny.
Viceprimátor obvinenia odmieta. „Ide o zamedzenie kontroly firmy zo strany mesta, aby sme sa nedostali k informáciám a dokumentom, ktoré práve Alena Pešlová a Katarína Oršulová majú na starosti, teda k zmluvám, účtovníctvu a financovaniu. Niekto nechce, aby som sa dozvedel pravdu o financovaní v tepelnom hospodárstve,“ argumentoval Maxina s tým, že záujem na tom by mohol mať druhý akcionár v spoločnosti, teda bane.
Ako dôkaz predložil viaceré písomné žiadosti o informácie, ktoré požadoval v súvislosti s hospodárením spoločnosti, a teda aj s majetkom mesta.
„Doteraz som odpovede nedostal,“ zdôraznil viceprimátor.
Prípadom sa na podnet dozornej rady Prievidzského tepelného hospodárstva vlani zaoberal aj Krajský inšpektorát práce v Trenčíne. Ten zhodnotil, že Maxina mal vytvárať neprimeraný nátlak na zamestnankyne, že nepostupoval s dobrými mravmi.
Viceprimátor sa v tejto súvislosti obrátil na súd, nie je preto podľa neho jasné, či sa skutky stali, či sú zistenia inšpekcie platné.
Primátorka Prievidze Katarína Macháčková sa svojho zástupcu zastala, obvinenia označila za politické hry pred parlamentnými voľbami, pretože Maxina kandidoval do parlamentu za stranu Sieť. Kandidatúri sa nakoniec vzdal.
Aktivisti, na čele s Ľubomírom Čermákom, rozbehli petíciu na odvolanie Maxinu z funkcie viceprimátora. Petíciu s 3300 podpismi odovzdali v prezidentskej kancelárii v júli. S petíciou sa mali nespokojní Prievidžania normálne obrátiť na mestský úrad, ako však poukázali, nemali v jeho pracovníkov ani najmenšiu dôveru.
„Vec majú v rukách súdy a pokiaľ nerozhodnú, my nebudeme vyvodzovať žiadnu zodpovednosť," zareagoval na petíciu hovorca Prievidze Michal Ďureje s tým, že trestné oznámenia podali obe zainteresované strany.
VOĽBY
Marcové parlamentné voľby boli na hornej Nitre pokojné. No rovnako ako na celoslovenskej úrovni, aj na regionálnej priniesli niekoľko prekvapení. Na voľbách sa v okrese Prievidza zúčastnilo 63,11 percenta oprávnených voličov, čo bolo o 0,63 percenta viac ako v roku 2012.
Podľa očakávania na hornej Nitre vyhral Smer-SD, ktorý získal 37,2 percenta hlasov. Oproti roku 2012 však v našom regióne Smer stratil dvadsať percent.
Druhá v poradí pri vlaňajších voľbách bola v okrese Prievidza SNS, nasledovala SaS, OĽANO-NOVA. Kotlebova ĽS – Naše Slovensko uspela aj na hornej Nitre, kde skončila piata, šiesta bola strana Sieť a zabodovala aj Sme rodina na siedmom mieste.
Z okresu Prievidza sa do parlamentu dostala primátorka okresného mesta Katarína Macháčková, ktorá kandidovala za Sieť. Keď však táto strana vstúpila do koalície so Smerom, SNS a stranou Most-Híd, Macháčková zo Siete vystúpila. V parlamente pôsobí ako nezaradená poslankyňa.
PREZIDENT
Koncom októbra zavítal na návštevu do okresu Prievidza prezident Andrej Kiska. V Prievidzi hlavu štátu privítala primátorka mesta Katarína Macháčková.
„S pánom prezidentom sme sa rozprávali aj o dopravnej infraštruktúre, ale najviac ho zaujímala nemocnica. Rozoberali sme plánované zmeny, ktoré pripravuje štát a ktoré by mali priniesť zmenu financovania nemocníc,“ povedala po rokovaní primátorka.
Svoj záujem o zdravotníctvo potvrdil aj prezident. Podľa neho nemocnica v Bojniciach je dôkazom, že poriadok a systém v zdravotníctve musí spraviť štát.
„To je téma, ktorú opakovane zdôrazňujem. Zdravotníctvo musí byť prioritou. Ak v zdravotníctve nebude systém a poriadok, ak sú ľudia nespokojní a frustrovaní, prenáša sa to do nedôvery v štát. A keď ľudia nedôverujú štátu, je to živná pôda pre extrémizmus, populizmus a dôvodom úteku ľudí do zahraničia.“
Prezident zavítal aj do Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Prievidzi.
„Potešilo ma, že prezident na škole rozobral tému extrémizmu,“ povedala po stretnutí so študentmi školy primátorka Macháčková.
Študentov podľa jej slov upozorňoval, že nemôžu veriť lacným sľubom, pretože na ťažké otázky niet ľahkých odpovedí.
„Politika extrémistov je založená na tom, že mladí ľudia majú pocit, že tomu rozumejú, že je to jasné, že zrazu príde niekto, kto urobí poriadok so štátom, a ono to také jednoduché nie je,“ zdôraznil Kiska.
Kiska si bol pozrieť aj výrobnú halu spoločnosti Brose.
Podľa Kisku je nemecký investor jedným zo signálov, ktorý ukazuje, akým smerom by sa mala naša krajina vydať.
„Som pyšný, že Slovensko bude vyhodnocované z pohľadu investorov nie ako krajina lacnej pracovnej sily, ale ako krajina, kde máme veľmi kvalitných ľudí. A preto je aj táto spoločnosť tu, pretože má záujem produkovať kvalitné výrobky. Ešte viac ma teší, že sem príde aj výskum a vývoj, čo je do budúcna veľmi dobré,“ skonštatoval prezident.
Program návštevy hornej Nitry prezident zavŕšil v Bojniciach, kde krátko pozdravil verejnosť a Bojnice nazval skrytým klenotom Slovenska.
MRÁZ
Na prelome apríla a mája zasiahli Slovensko silné nočné a ranné mrazy. Najsilnejší mráz, mínus päť stupňov, bol na hornej Nitre 26. apríla.
„Kôstkové druhy ovocia, ale aj hrušky mali vtedy už malé plôdiky. V tomto štádiu sú na mráz najcitlivejšie,“ informoval tajomník okresného predstavenstva Slovenského zväzu záhradkárov v Prievidzi Miloš Polcer.
Pripomenul, že mráz v spomínanom období nebol len prízemný. Dôkazom boli orechy, ktoré dorastajú až do výšky desať metrov. Neurodili sa nielen orechy, ale ani čerešne, marhule, slivky, slabá bola aj úroda jabĺk.
Niektorí záhradkári na hornej Nitre sa snažili ovocné stromy pred mrazmi chrániť postrekom, ale aj kúrením a zadymovaním. Pri tak silnom mraze však ani takéto opatrenia nepomáhajú.
„Takáto ochrana je účinná len pri istom vegetačnom štádiu stromov, rozhodujúca je aj výška teploty. Ešte pri mínus dvoch stupňoch Celzia môžeme zadymovať a postrekovať s vedomím, že úrodu aspoň čiastočne zachránime,“ povedal Polcer.
Mrazy mali nepriaznivý vplyv aj na včelstvá a produkciu medu na hornej Nitre. Včelári nemali takmer žiadny med, niektorí mali len repkový a kvetový, aj to len v obmedzených množstvách.
„Včelám sa venujem vyše štyridsať rokov, ale takú neúrodnú sezónu som ešte nezažil,“ povedal Jozef Špacír, predseda Regionálneho spolku včelárov Slovenska Kolomana Novackého v Prievidzi.
Po zime začali podľa neho včelstvá na hornej Nitre fungovať klasicky. Po zakvitnutí stromov bola v úľoch dobrá znáška.
„Na prelome marca a apríla zasiahli aj náš región tuhé zimy. Takmer všetko na stromoch pomrzlo, čo sa odrazilo aj na neúrode ovocia. U včiel tým skončila znáška, včelia matka nebola dokrmovaná, prestala plodovať a včelstvá slabli. Museli sme ich prikrmovať, pridávali sme im cukrový roztok,“ priblížil ťažké jarné obdobie Špacír.
Neúroda ovocia mala negatívny vplyv aj na fungovanie páleníc na hornej Nitre.
„Fungujeme päť rokov, no takú zlú sezónu sme ešte nemali. Môže za to mráz na prelome marca a apríla, ktorý zasiahol aj Prievidzský okres,“ povedal správca pálenice v Kocuranoch Jaroslav Gatial.
V októbri, ktorý je jedným z najsilnejších mesiacov pre pálenice, vládol tentoraz pokoj, pálili len sporadicky.
„Bolo trochu čerešní, no zväčša prichádzajú ľudia, ktorí si niekde inde nakúpili ovocie,“ zdôraznil Gatial.
NEZAMESTNANOSŤ
V rámci Trenčianskeho kraja bola počas celého roka 2016 najvyššia miera nezamestnanosti v okrese Prievidze. Z mesiaca na mesiac však klesala.
Kým na začiatku roka 2016 presahovala v regióne 10 percent, tak napríklad v auguste už bola na úrovní 8,84 percenta, v septembri 8,71 percenta, v októbri klesla na 8,38 percenta v novembri už len tesne prekročila osem percent.
„Za neustálym poklesom nezamestnanosti je vytváranie nových pracovných miest dôsledkom oživenia ekonomiky, vstupu nových zamestnávateľov do regiónu priamo alebo v dostupnej vzdialenosti a zvyšovanie mobility za prácou. Svoj podiel na pozitívnom vývoji má však aj náš úrad, a to efektívnym zavádzaním nástrojov aktívnych opatrení trhu práce. Ide najmä o podporu vytvárania nových pracovných miest pre mladých ľudí, alebo inak znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Len v tomto roku sme prostredníctvom finančných prostriedkov pomohli vytvoriť viac ako štyristo nových pracovných miest. Takmer tisícdvesto uchádzačom sme zvýšili ich zamestnateľnosť na trhu práce a zlepšili perspektívu ich pracovného uplatnenia, či už prostredníctvom rekvalifikácie, absolventskej praxe alebo aktivačnej činnosti,“ zhodnotil riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi Radko Gavliak.
Priznal, že niektoré profesie sa už nedarí v regióne obsadzovať.
„Problém vzniká najmä pri profesiách v obuvníckom, gumárenskom i chemickom priemysle, baníctve, ale aj v profesiách ako stolár, murár, obrábač kovov, obrábač CNC strojov. Chýbajú aj zdravotné sestry. Dôvodom je, že pre niektoré z týchto profesií už nie sú v ponuke študijné odbory a staršia generácia má z dlhodobého výkonu svojej profesie často zdravotné problémy, či obmedzenia, odchádza do dôchodku a pre mladých mnohé profesie nie sú zaujímavé, zdôraznil Gavliak.
PÁDY
Ani v roku 2016 sa hornej Nitre nevyhli rôzne nešťastia, tragédie či nehody. Zaznamenali sme dokonca až dva pády lietajúcich objektov.
V prvom prípade nešlo o pád v okrese Prievidza, ale blízko hraníc s Poľskom vo Vysokých Tatrách. Išlo však o vetroň, ktorý súťažil na medzinárodnej súťaži bezmotorových lietadiel s názvom Flight Challenge Cup Gliding 2016, ktoré sa konali na letisku v Prievidzi. Na pretekoch štartovalo 31 účastníkov z viacerých krajín. Pri nehode prišiel o život štyridsaťročný Poliak.
Šťastnejšie skončil pád športového dvojmiestneho lietadla pri Koši. Jeho pilot následkom neutrpel zranenia.
„Došlo k nekontrolovanej polohe za letu, ktorú pilot dokázal zvládnu. V bezpečnej výške asi osemsto metrov opustil lietadlo a pristál na padáku,“ informoval Ján Hrabovský riaditeľ spoločnosti Aerospool Prievidza.
Doplnil, že pilot, ktorý lietadlo riadil je skúsený, má nalietaných dvetisíc akrobatických hodín a je aj skúsený parašutista, má cez päťsto zoskokov z lietadla.
Cvičný let robila spoločnosť pod dozorom Európskej agentúry pre bezpečnosť civilného letectva.
„Skúšky prebiehali v súlade s letovým programom nad neobývaným prostredím, aby sme neohrozili život ani majetok ľudí,“ zdôraznil Hrabovský.
Lietadlo skončilo na okraji poľa, v blízkosti vodného toku.
Lietadlo spadlo pri skúšobnom lete koncom októbra neďaleko Koša. (zdroj: Marián Kucman)
