PRIEVIDZA. Elektrikárom v nováckych elektrárňach je Peter Makovec už dvadsať rokov. Modelom vláčikov sa venuje zatiaľ len tri roky, ale výsledok jeho práce je obdivuhodný.
Vyhral v silnej konkurencii
Modely vláčikov očarili Petra Makovca v roku 2013, keď mu zomrel otec. Už v detstve sa venoval tejto záľube, no nie naplno. Vláčiky ho bavili, ale nikdy si nestaval modely. Sledoval ich z okna, keďže bývali v byte blízko prievidzskej železničnej stanice. A hoci sa už presťahoval, stále má železnicu na dohľad.
Po smutnej udalosti v rodine chcel tráviť viac času s mamou, a tak začal stavať model železnice. Mama mu vyhradila jednu celú izbu, kde môže počas spoločných rozhovorov dolaďovať detaily svojho impozantného unikátu. Je neprenosný, takže ľudia ho môžu vidieť len po dohode s Petrom.
Jeho kolegovia sa vyjadrujú k veľdielu s uznaním, viacerí z nich si prišli osobne pozrieť jeho výtvor. Mnohí ho podporili aj v súťaži o najkrajšie koľajisko. Vyhral prvé miesto v konkurencii asi tridsiatich nadšencov železníc s vyše päťsto hlasmi a na konci júna si prevzal vytúženú cenu v podobe lokomotívy prezývanej Okuliarnik
Kolega Milan Kupček mu osobne pomáhal s elektronikou pri návrhu riadiacej jednotky. Modelové koľajisko funguje totiž na digitálnom princípe.
„Najťažšie bolo zosynchronizovať mašinky, pracoval som na tom takmer rok, keďže mám až sedem rôznych vlakových súprav v prevádzke naraz. Všetky semafory sú skutočné, čiže keď na niektorom svieti červená, tak naozaj červená je a vlak stojí,“ komentuje s hrdosťou svoje premyslené dielo Peter.
Model železnice zaberá v byte jednu celú izbu. (zdroj: Archív BR)Realitu vytvára zašpinením
Na vláčikoch vytvára pomyselnú patinu, aby vyzerali akoby staro a ošúchano. Kúpil si striekaciu pištoľ a hrá sa s detailmi.
„Keď sa potrebujem priblížiť k realite, musím ich zašpiniť,“ vysvetľuje Peter.
Realita, samozrejme, nie je len v zašpinenej lokomotíve či vagónoch. Dáva si záležať, aby jeho koľajisko zodpovedalo skutočnosti. Aj preto sa venuje len československej a slovenskej železnici. Nerobí elektrickú trakciu, iba diesel a paru, keďže trať na hornej Nitre nie je elektrifikovaná. Inšpirácie čerpá z videí na internete alebo z bojnického klubu železničných modelárov.
„Jednotlivé komponenty si kupujem väčšinou cez internetové obchody. S obľubou navštevujem predajňu v Žiline, kde sa zastavím, keď vyzdvihujem svokrovcov zo Šumperka,“ spája príjemné s užitočným Peter.
Domčeky a krajinku okolo železnice si vyrába sám. Ruku k dielu priloží aj dcéra Veronika, ktorá vyrezávala model z polystyrénu a pomáhala s posypmi pod koľajnicami. Dokúpil si aj brezy, ktoré vyrobila hluchonemá pani v Prievidze. Ešte však nie sú „vysadené“, zatiaľ má len ihličnaté stromy.
„Zaobstaral som si nedávno model rušňa T 448 prezývaného Kocúr, ktorého reálna verzia premáva v elektrárni Nováky. Dal som si naň vyrobiť nálepky s logom Slovenských elektrární a označením tohto typu mašinky,“ teší sa z najnovšieho „úlovku“ Peter, ktorý na svojom modeli železnice stále niečo vylepšuje.
Autor: Barbora Rumpli
