PRIEVIDZA. Keď si dospelý človek spomína na detstvo, vybavuje si aj hračky, s ktorými sa hrával. Niektoré dokáže opísať aj po rokoch do posledných detailov, pretože boli jeho obľúbené.
Do sveta hračiek sa pred štyrmi rokmi začala vracať Zuzana Mokrá z Prievidze, keď sa ich rozhodla zbierať. Dnes ich už má niekoľko stoviek a ďalšie exempláre neustále pribúdajú. Jej snom je otvoriť v Prievidzi múzeum hračiek.
Sledujú inzeráty
Vášeň k hračkám, ktoré poznali deti na Slovensku a v Česku pred rokom 1989, opantala Zuzanu Mokrú pred približne štyrmi rokmi.
„Na internete som našla krásny čierny kočík s porcelánovou bábikou. Kúpila som si ho a po ňom aj ďalšie porcelánové bábiky,“ zaspomínala si na začiatky svojej zberateľskej vášne Zuzana.
Keď jej manžel navrhol, aby si kúpili aj autobus, s ktorým sa kedysi deti hrávali, zbieranie ďalších starších hračiek už nevedeli zastaviť. Hľadajú ich hlavne na internete, sledujú inzeráty.
„Mám detský bazár. Keď niekto príde do obchodu, pýtam sa, či nemá nejaké staré hračky odložené niekde na povale alebo v pivnici. Samozrejme, vymieňame si hračky aj s inými zberateľmi,“ vysvetlila Zuzana.
Vo svojom obchode má historické hračky vystavené, v žiadnom prípade ich však nepredáva, aj keď o ne zákazníci občas majú záujem.
„Ide o hračky, s ktorými sa hrávali dnešní štyridsiatnici či päťdesiatnici. Keď ich v obchode zbadajú, väčšinou sa im rozžiaria oči a nasleduje veta: 'Jéééj, s týmto som sa hrával!' Sú to príjemné okamihy. Ľudia sa takto na chvíľu vrátia do detstva, zaspomínajú si na bezstarostné roky, keď boli hračky ich každodennými spoločníkmi,“ poznamenala zberateľka.
Všetko musí fungovať
Zub času sa odráža aj na hračkách, preto každú, ktorú manželia Mokrí získajú, dôkladne vyčistia a ak je nutné, aj opravia. Neraz potrebujú napríklad aj štyri rovnaké autíčka, aby z nich mohli urobiť jedno funkčné. V zbierke majú totiž len hračky, ktoré fungujú.
Zuzana Mokrá nemá presne spočítané exponáty vo svojej zbierke, je ich však niekoľko stoviek.
„Máme veľa gumených pískacích hračiek. Sústreďujeme sa aj na československé škodovky, takzvané bowdenové, teda na vozidlá, ktoré majú kábel s ovládaním. Samozrejme, máme aj plyšové hračky, hrkálky, bábiky, lietadlá, lopty, náučné spoločenské hry a pomôcky, premietací prístroj, ale aj v osemdesiatych rokoch mimoriadne populárne céčka. Pokiaľ je niečo v originálnom obale, ceníme si to dvojnásobne,“ zdôraznila Zuzana, ktorá sa sústreďuje na hračky z obdobia socializmu. Nové si z dôvodu, že raz budú mať historickú hodnotu, neodkladá.
Tvrdí, že „moderné hračky vydržia veľmi málo, nie sú také kvalitné ako kedysi. Zdá sa mi tiež, že dnešné deti pri všetkých technických vymoženostiach, ktoré doba priniesla, si už hračky nevážia, ako kedysi my.“
Nové autíčko nechce
Z bohatej zbierky starých hračiek si Zuzana Mokrá najviac cení porcelánovú bábiku, ktorá je vysoká deväťdesiat centimetrov a k nej patrí aj kočiar.
„Máme však s manželom aj vysnenú hračku, ktorú by sme chceli do našej zbierky. Je to Tatra 603, bowdenová, teda s káblom a ovládačom. Dá sa kúpiť ako nová v hračkárstve, my však chcem štyridsaťročnú,“ vyslovila prianie zberateľka.
Hračky vystavuje nielen vo svojom obchodíku, ale mnohé má odložené aj doma, pretože ich je veľa. Časť zbierky vystavovala tento rok v Zemianskych Kostoľanoch pri príležitosti MDD.
„Mojím snom je otvoriť raz v Prievidzi múzeum hračiek. Bola som v jednom, ktoré je v Prahe a bol to zážitok. Majiteľ exponátov ich zbieral štyridsať rokov. Verím, že keď budem moju zbierku ďalej zveľaďovať, že aj ja si raz otvorím múzeum,“ dodala odhodlane Zuzana Mokrá.
