BOJNICE. Do konca decembra je v priestoroch Štátneho archívu v Trenčíne, na pracovisku Archív Bojnice sprístupnená výstava, ktorá sa koná pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.
Výstavu pre žiakov, študentov a verejnosť pripravila zamestnankyňa archívu Miroslava Boboková. Hlavným námetom, ako to už názov „Cestovanie za rodinou, prácou, poznaním...“ prezrádza, sa stalo cestovanie obyvateľov hornej Nitry naprieč Európou v priebehu 17. až 20. storočia.
Takto vyzerala v roku 1939 žiadosť Jozefa Siváka o vydanie pasu. (zdroj: ARCHÍV BOJNICE)Lákala práca aj štúdium
Cestovanie bolo od nepamäti súčasťou ľudského bytia, aj keď je pravda, že možnosti boli obmedzené, nehovoriac o dopravných prostriedkoch. Tak ako v súčasnej dobe, aj v minulosti obyvatelia hornej Nitry cestovali predovšetkým za prácou a štúdiom. Našli sa aj takí, ktorí cestovali, aby poznávali štáty Európy. Zároveň sa objavujú prípady vycestovania z dôvodu návštevy príbuzných, liečenia či dokonca vydaja.
Najstaršie vystavované archívne dokumenty nachádzajúce sa vo fondoch cechov sú zo 17. a 18. storočia. V tomto období mládenci cestovali, aby sa vyučili remeslu alebo už ako tovariši nabrali skúsenosti a zdokonalili si svoje zručnosti. Pracovné osvedčenie Jána Adama o odpracovanej dobe, vydané mäsiarskym cechom vo Würzburgu pochádza z roku 1691. Ďalšími vystavovanými archívnymi dokumentmi sú výučný list Mateja Krommera, vydaného súkenníckym cechom v Gyöngyösi v roku 1808, či vandrovná knižka Matúša Kaidu z Liptovskej Lužnej, vydaná murárskym cechom v Bojniciach v roku 1890.
Snáď najzaujímavejší je najstarší zachovaný cestovný lístok Ondreja Polereckého z Gyöngyösu do Prievidze z roku 1831.
Vypisovali dotazník
V prvej polovici 20. storočia odchádzali obyvatelia hornej Nitry za prácou do Maďarska, Rakúska, Nemecka alebo Francúzska. Všetky doklady, ktoré potrebovali žiadatelia na vydanie cestovného pasu, tvoria ďalšiu časť výstavy. Z nich sa dozvedáme, že vybavenie pasu nebolo také jednoduché ako v súčasnej dobe.
Usmernenie okresného komisára všetkým notárom okresu z 20. februára 1919 stanovuje, že pas nemohol byť vydaný občanovi, ktorý mal menej ako 24 rokov. Žiadateľ o pas musel mať potvrdenie o zaplatení všetkých daní, ak by náhodou zostal žiť v cudzine. Zároveň musel byť politicky spoľahlivý, a to z dôvodu, aby maďarskí buriči nechodili do Pešti pre letáky a peniaze. Ďalšími potrebnými dokumentmi na vybavenie pasu boli domovský list alebo potvrdenie o bezúhonnosti. Súčasťou množstva dokladov potrebných na vycestovanie bol aj dotazník.
Obyvateľ hornej Nitry, ktorý chcel vycestovať, musel v dotazníku Slúžnovského úradu v Prievidzi vypísať okrem mena, priezviska a dátumu narodenia aj aký druh živnosti prevádzkuje, či má nehnuteľný majetok, či priznal daň z majetku, kam cestuje a za akým účelom.
Nábory podľa dohody
Hlavná časť výstavy je venovaná práci v zahraničí. Súčasťou sú nábory obyvateľov na práce do baní v Nemecku a Maďarsku alebo na sezónne práce do Rakúska, Nemecka a Francúzska. Výnosom z 31. januára 1924 Ministerstvo poľnohospodárstva Československej republiky schválilo po dohode s Ministerstvom sociálnej starostlivosti ČSR najímanie slovenského poľnohospodárskeho robotníctva na sezónne poľnohospodárske práce do Rakúska v roku 1924. Výnos bol výsledkom rokovaní, ktoré sa uskutočnili 13. októbra 1923 na pôde Ministerstva pre poľnohospodárstvo a lesníctvo vo Viedni.
Pri náboroch sa postupovalo podľa uzatvorenej rezortnej dohody a robotníci museli mať uzatvorenú pracovnú zmluvu, ktorá bola súčasťou tejto dohody. Najímanie sa mohlo konať len prostredníctvom Verejnej ústrednej úradovne pre poľnohospodárske a lesné sprostredkovanie práce vo Viedni.
Ďalšia dohoda bola uzatvorená medzi Československou republikou a Nemeckou robotníckou centrálou 28. februára 1924 na veľvyslanectve v Berlíne a týkala sa povolenia na najímanie sezónnych robotníkov z Moravy a Slovenska na práce do Nemecka. Súčasťou výstavy sú aj zoznamy mien robotníčok z Handlovej, ktoré boli prijaté na prácu do tkáčskej továrne Hanf Jute und Textilit Industrie A. G. v Budapešti alebo zoznam baníkov, ktorí odišli pracovať do baní v Maďarsku.
Práve baníkov sa týka kolektívna zmluva uzatvorená 14. mája 1923 v Ľubochni. Na jej základe Zväz baníkov Československej republiky, ústredný sekretariát pre Slovensko v Ružomberku vydal leták „Všetkým baníkom pracujúcim v Maďarsku v uhoľných baniach“, ktorým oboznamovali baníkov o poistení sa.
Dôvodom k takémuto počinu bol zvýšený počet úmrtí slovenských baníkov pracujúcich práve v maďarských baniach, po ktorých zostávali nezaopatrené siroty. Maďarskí podnikatelia sa zaviazali, že budú za každého robotníka, ktorý v baniach odpracuje najmenej dvanásť pracovných dní v mesiaci po dobu ôsmych mesiacov, platiť príspevok tridsať korún československých a to osemkrát do roka. Okrem tohto príspevku musel byť každý jeden baník poistený pre prípad úmrtia na sumu tritisíc korún československých. Každý si tak musel doplatiť sumu štyri až osem osemkrát do roka zo svojej mesačnej mzdy okrem mesačného príspevku dvoch korún, ktorý putoval do výpomocného fondu, slúžiaceho pre prípad úrazu alebo choroby a jednorazového príplatku na poistenie v hodnote desať korún.
Ak by baníci neodpracovali dvanásť dní v mesiaci, malo im byť poistné vrátené. Ten, kto ochorel alebo utrpel úraz mal nárok na peňažnú výpomoc v československej mene. Poistenie sa vzťahovalo na baníkov, ktorí dosiahli vek osemnásť rokov a neprekročili päťdesiatpäť rokov.
Učiteľka cestovala na sobáš
Aj robotníci v období prvej Československej republiky mali nárok na zľavu cestovného.
Súčasťou výstavy je robotnícka preukážka na zľavu cestovného Jána Hanescha z Kľačna, platná od 15. augusta do 31. decembra 1923. Zaujímavé sú vystavované evidencie vydaných pasov z rokov 1930 a 1939, na základe ktorých si môže návštevník vytvoriť obraz, z ktorej obce najviac cestovali obyvatelia a kam.
Najcennejšie a pre návštevníkov výstavy zároveň najzaujímavejšie sú samotné cestovné pasy (1909 – 1944) a žiadosti o ich vydanie (z rokov 1923 – 1924), pretože ich súčasťou sú aj fotografie vlastníkov. Práve zo žiadostí sa dozvedáme, že Viliama Žirková, učiteľka z Prievidze, odišla do Viedne a ako účel cesty uviedla sobáš.
Ján Osvald, profesor z Prievidze, ako aj Jozef Sivák, školský dozorca a budúci minister školstva z Prievidze vycestovali za poznaním do Nemecka, Rakúska, Maďarska, Talianska, Juhoslávie a Poľska.
Ján Kočner z Nitrianskeho Pravna vycestoval do sanatória v Maďarsku na dobu jedného roka. Berta Nagelová, rodená Štermanová zo Zemianskych Kostolian, odišla na pol roka na liečenie do Maďarska a Rakúska.
Známy prievidzský staviteľ Alojz Engliš cestoval za obchodnými záležitosťami do Juhoslávie, Maďarska a Rakúska a Františka Ugrociová dostala povolenie vycestovať na jeden deň 31. decembra 1923 na púť do Rakúska.
Vystavované cestovné pasy dokladujú cestovanie obyvateľov Diviackej Novej Vsi, Poruby a Valaskej Belej v roku 1939 za prácou. Unikátom je spoločný cestovný pas vydaný pre manželov Michala a Františku Masarikovcov z Diviackej Novej Vsi, v ktorom sa nachádzajú aj ich fotografie. Okrem pasov vydaných za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie a Československej republiky sú súčasťou expozície aj pasy vydané Slovenskou republikou (1939 – 1945) alebo pasy vydané pre občanov Nemeckej ríše v roku 1944 (pre obyvateľky Kľačna a Tužiny cestujúcimi za prácou). Ďalšími vystavovanými dokumentmi sú prevody úspor priemyselných robotníkov z Diviak nad Nitricou a Ješkovej Vsi pracujúcich v Nemecku z roku 1939 z ríšskych mariek na slovenskú menu. Hodnoty sa pohybovali od 40 až do 344,16 rakúskych mariek. Súčasťou výstavy je aj dokument týkajúci sa najímania mínerov do Rakúska z roku 1944.
Západ bol zakázaný
Záver výstavy je venovaný povojnovým päťdesiatym rokom 20. storočia, keď nastala zmena režimu. Cestovanie, najmä do štátov západnej Európy, sa stávalo pre obyvateľov Československa ojedinelým. Bežné v tomto čase boli aj žiadosti o vycestovanie do pohraničného pásma so susediacimi štátmi.
Dňa 17. júna 1950 Hermína Hosaniaková pochádzajúca z Oravy a vydatá za štátneho cestára z Tužiny, žiadala Okresný národný výbor v Prievidzi o povolenie na prekročenie československo-poľskej hranice pri obci Chyžná za účelom návštevy rodičov žijúcich v obci Bukova v Poľsku.
Nasledujúca žiadosť Eleodora Hrapku a jeho manželky Otílie z Novák o povolenie vstupu do pohraničného pásma obce Vysoká nad Moravou na návštevu starých rodičov, obsahuje aj potvrdenie Nováckych chemických závodov o zamestnaní žiadateľa. Súčasťou spisu je tiež hlásenie o výsledku vyšetrovania príslušníkmi Stanice národnej bezpečnosti v Novákoch u zamestnávateľa.
Súčasne sa objavujú žiadosti o vysídlenie z obcí, v ktorých žili obyvatelia nemeckej národnosti ako Malinová, Nitrianske Pravno alebo Tužina.
Ferdinand Vrták z Malinovej, odborník na keramiku, pracujúci v Kremnici, požiadal o vysídlenie kvôli štúdiu na odbornej škole v Nemecku. Cieľom jeho vysídlenia sa stalo americké okupačné pásmo v Nemecku, kde žila jeho teta Berta Elicherová.
Výstavu dotvárajú a spestrujú fotografie. Vďaka tomu sa archívu podarilo získať fotografie od pána Jána Gajdošíka, ktoré zachytávajú obyvateľov obce Koš na robotách v rokoch 1938 – 1941.
Autor: Zuzana Kotianová
