HORNÁ NITRA. K Vianociam, na štedrú večeru, neodmysliteľne patrí aj kapor. Je symbolom sviatkov podobne ako stromček alebo darčeky. V niektorých mestách na hornej Nitre však výlov vianočného kapra poňali ako atrakciu, pri ktorej deti lovia živého kapra v bazéne miestnej plavárne. Aj keď organizátori takýchto podujatí zrejme nemajú zlé úmysly, ochranárske združenie Sloboda zvierat takéto praktiky odsudzuje.
Problém etiky aj práva
Takzvaná kapriáda prebehla v minulých rokoch tak, že pred začatím akcie do bazéna vypustili kapry. Deti mali úlohu ryby uloviť. Poskákali do vody a všetky za pár minút pochytali. Uloveného kapra potom deti, ktorým sa to podarilo, dostali ako odmenu a mohli si ho odniesť domov.
Podľa Silvie Čaňovej zo združenia Sloboda zvierat je však toto podujatie problémové hneď v dvoch rovinách, právnej aj etickej.
Právne hľadisko upravuje nariadenie vlády, ktorým sa ustanovujú požiadavky na ochranu zvierat. Podľa tohto nariadenia ryby možno držať vo vhodných nádobách, v ktorých teplota vody sa pohybuje v rozsahu od päť do desať stupňov Celzia a je zabezpečená možnosť dostatočnej výmeny pitnej vody. Ryby pritom možno z vody vyberať len pomocou podberáka. Nesmú sa chytať za oči a žiabre, k čomu podľa Čaňovej pri podobných podujatiach nepochybne dochádza. Okrem poranení šupín, očí, žiaber, je podľa nej veľmi pravdepodobné, že ryby takýmto zaobchádzaním utrpia aj stres.
„Bazénová voda svojim chemickým zložením pre ryby vhodná nie je. V rybníkoch je dezinfekcia chlórom zakázaná, na kúpaliskách je chlór naopak najbežnejšou dezinfekčnou látkou. Pre kapry je jeho vyššia koncentrácia jedovatá,“ vysvetlila Silvia Čaňová.
O zviera sa nesúťaží
Podľa Slobody zvierat by aktivity pre deti, v ktorých participujú iné živé tvory, mali obsahovať etický rozmer a výchovný moment.
„Vianočný výlov kaprov považujeme za nešťastne zvolenú aktivitu. Deti by mali byť, obzvlášť v predvianočnom čase, vedené skôr k súcitu s ľuďmi a zvieratami. Ak chceli usporiadatelia použiť kapra ako vianočný symbol, mohli zvoliť aktivity, pri ktorých by sa deti o kaproch niečo zaujímavé dozvedeli formou kvízu, návštevy prírodovedného múzea, zahrali sa na ne v rámci zážitkového učenia alebo ich umelecky stvárnili,“ povedala Silvia Čaňová.
Mesto Prievidza napríklad výlov vianočného kapra organizuje tak, že deti ryby nechytajú holými rukami. Ich úlohou je na udičku s háčikom chytiť polystyrénovú maketu kapra. Keď sa im to podarí, živého kapra dostanú ako odmenu. Aj táto nevinne vyzerajúca atrakcia je však zrejme v rozpore so zákonom. Zákon o veterinárnej starostlivosti totiž vyslovene zakazuje použiť zviera ako cenu alebo prémiu v súťažiach.
Slovensko je smutnou výnimkou
Najrozšírenejším problémom podľa Slobody zvierat je však domáce zabíjanie kaprov.
„Náš zákon je napísaný aj v tomto prípade nedostatočne a nepresne, preto sa predaj živých rýb toleruje. Zákon totiž výslovne nezakazuje predaj živých rýb ani ich suchý transport domov, pri ktorom sa kapor bez vodného prostredia dusí. Domáce usmrcovanie je zdrojom ďalšieho utrpenia, pri ktorom nie je možné garantovať odborný a čo najhumánnejší spôsob usmrtenia,“ vysvetlila Čaňová.
Slovensko je v tomto podľa nej smutnou výnimkou. V iných krajinách Európskej únie je predaj živých rýb zakázaný. Ryba musí byť usmrtená priamo v predajni odborne, rýchlo a bez ďalšieho utrpenia, riadne zaškoleným personálom.
Podľa zákona možno ryby omračovať elektrickým výbojom, plynným oxidom uhličitým alebo prístrojom na mechanické omráčenie. Použitie týchto prístrojov sa však nevyžaduje pri zabíjaní rýb v prevádzkach s malou kapacitou, pri sezónnom predaji a pri zabíjaní rýb pre vlastnú spotrebu.
Ichtyológ Slovenského rybárskeho zväzu Richard Štencl odporúča kapra v domácich podmienkach omračovať silným úderom do temena hlavy.
„Najjednoduchšie je rybe po vybratí z vody prekryť utierkou hlavu tak, aby jej zakryla obidve oči. Ryba je vtedy pokojnejšia. Omráčenej rybe treba okamžite ostrým nožom prerezať žiabre smerom hore k chrbtici, kde sa nachádza miecha a nechať rybu vykrviť,“ vysvetlil odborník.
Kúp a pusť?
V niektorých rodinách tento krvavý rituál naopak nahrádzajú humánnym, symbolickým aktom, pri ktorom kaprovi na Vianoce darujú život. Živého kapra z vane odnesú k rybníku alebo k rieke, kde ho vypustia do vody. Ichtyológ to však v žiadnom prípade neodporúča. Kapor podľa neho nemá šancu prežiť.
„Kapry určené na vianočný predaj sa lovia dva mesiace vopred a následne sa umiestňujú do prietočných sádok, kde sú vyhladované. V čistej vode stratia nežiaduce pachy. Kapor je teda po dvojmesačnej diéte, kedy stratil energetickú zásobu, vďaka ktorej by mohol v rybníku prežiť zimu.“
Ak prežije, je podľa Štenca na jar oveľa náchylnejší na rôzne infekčné choroby a môže nakaziť aj ostatné, zdravé ryby.
Pokuta hrozí aj zákazníkovi
Odbor zdravia a ochrany zvierat Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, podnety na nehumánnu manipuláciu so živými rybami neeviduje. Podľa Daniely Bucsuhazyovej, inšpektori vykonávajú úradné kontroly a dohliadajú nad dodržiavaním podmienok predaja živých rýb z hľadiska ich ochrany, pričom môžu kontrolovať manipuláciu s rybami aj po ich predaji. V prípade zistenia porušenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú veterinárne požiadavky na ochranu zvierat, pristupuje k ukladaniu pokút a opatrení.
„Každý vlastník zvieraťa je zaň zodpovedný. Inšpektori nemajú právo zastavovať ľudí s igelitkami a kontrolovať, či je v nich živý kapor. Ale majú právo skontrolovať predajný stánok so živými rybami a poprípade aj zákazníka, ako so zvieraťom po zakúpení nakladá,“ vysvetlila Bucsuhazyová.
