PRIEVIDZA. Je už každoročným zvykom Hornonitrianskej knižnice v Prievidzi v tomto predvianočnom čase venovať spomienku básnikovi Ondrejovi Čiliakovi. Symbolicky sme mu venovali kyticu upletenú z veršov jeho poslednej básnickej zbierky.
Básne ako balzam na rany
Ondrej Čiliak bol významný slovenský básnik. Okrem toho, že bol plodným básnikom, v našej knižnici pôsobil ako knihovník, bibliograf, ale bol i novinár a publicista. Hlbokú stopu zanechal v srdciach svojich čitateľov a priateľov, ktorí ho mali radi pre jeho poéziu, ale aj pre jeho veľké srdce. Veď jeho básne sú ako balzam na rany. Básnik raz povedal:
„Poézia bola a vždy zostane nečakaným oslovením duše, praskaním krvi, predĺženou rukou nášho sna. Každá nová kniha je akousi vernisážou srdca, je to chvíľa, keď tvorca ako nahý, bezmocný a sám dáva ľuďom sám seba. Neponúka, dáva. Nič menej a nič viac ako slová, verše, tú mozaiku písmen, sklíčka zapichnuté v srdci, niečo stále sa opakujúce ako zrodenie a skon, čosi známe, blikotajúce v útrobách našej pamäti, a predsa stále nové, iné.“
Odišiel za svetlom
Ondrej Čiliak sa narodil 1. septembra 1951 v Novákoch. Väčšinu života však prežil v Prievidzi. Prvé básne začal písať ako študent prievidzského gymnázia. V roku 1973 mu vyšla prvá básnická zbierka Ústami spravodlivých. Nasledovali ďalšie zbierky Podhorské hladiny, Čistá po dotyku, Tváre v zrkadle, Cesta do nežnosti, Aréna, Planetárium, bibliofília Ostré ticho, Dobrý vietor a v roku 2009 vydal podľa kritikov svoje vrcholné dielo Hudba zo stromov. Pripravoval však aj ďalšiu zbierku a plánoval i vydanie básničiek pre deti. Zdravie mu to nedovolilo. Bol dlhoročným predsedom Literárneho klubu Poet. Činnosťou v klube sa snažil odovzdať časť svojich skúseností začínajúcim autorom a tak posúvať ich literárnu úroveň. Zomrel 7. mája 2012 v Bojniciach. Po jeho smrti v roku 2016 mu vyšla básnická zbierka Odídem za svetlom.
Autor: Božena Blaháčová
