PRIEVIDZA. O najlepších výsledkoch, ale aj ambíciách sme sa porozprávali s Branislavom Bucákom, predsedom Komisie športu, mládeže a voľnočasových aktivít v Prievidzi.
Končí sa rok a prišiel čas bilancovať. Ako hodnotíte rok 2016 v oblasti športu?
– Máme za sebou po športovej stránke bezpochyby úspešný rok. Získali sme štyri medaily na olympiáde v Rio de Janeiro, vrátane prvenstiev Tótha a bratrancov Škantárovcov. Šesť cenných kovov sme vybojovali na paraolympiáde, naši futbalisti si zahrali na majstrovstvách Európy. Titul majstra sveta opätovne získal cyklista Peter Sagan, rovnakým titulom sa môže hrdiť aj tenistka Dominika Cibulková, no naše srdcia potešili aj mnohí ďalší úspešní športovci. Rok 2016, samozrejme, priniesol viaceré úspechy aj v našom okresnom meste.
Ktoré z nich si ceníte najviac?
– Basketbalisti BC sa stali majstrami Slovenska, druhí boli v Slovenskom pohári. Prievidzskí volejbalisti po slabšej minulej sezóne opäť v súčasnosti bojujú o popredné umiestenia v extralige. Potešili aj hokejisti, ktorí kvalitnými výkonmi znovu priťahujú športovú verejnosť na zimný štadión. Svoju fanúšikovskú základňu majú aj futbalisti, ktorí kvalitne pracujú s mládežou. Výborné výsledky dosiahli v roku 2016 aj basketbaloví mládežníci, členovia oboch našich klubov karate, ale aj zápasenia, džuda, volejbalu, kickboxu a ďalších. Mladí športovci prievidzských klubov sa dokázali presadzovať nielen v tradičných športových disciplínach, ale aj v menej sledovaných odvetviach športu. Máme v meste viacnásobného majstra sveta v raketovom modelárstve, naše cheerleaderky sa stali nedávno majsterkami Európy. Tých úspechov v roku 2016 bolo mnoho, určite máme na čom stavať aj v ďalších rokov.
Vďaka čomu sa tie úspechy podarili?
– Určite to bolo vďaka skĺbeniu viacerých faktorov. Či už talentu, cieľavedomosti, vytrvalosti samotných športovcov, kvalitne odvedenej práce ich trénerov, mravenčej roboty funkcionárov klubov, obetavosti rodičov, vďaka partnerom a verím, že aj vďaka kvalitným podmienkam, ktoré sa snaží mesto vytvárať pre svojich športovcov v Prievidzi.
(zdroj: archív - Branislav Bucák)Môžete to konkretizovať?
– Najvýznamnejšou pomocou zo strany mesta v roku 2016 bolo bezplatné poskytovanie našich najväčších športovísk klubom pracujúcim s mládežou i dospelými, ale aj telocviční základných škôl, ktoré môžu mládežnícke kolektívy využívať za symbolický poplatok. Mesto ďalej rozdelilo priamymi finančnými dotáciami športovým klubom cez 120-tisíc eur na materiálne zabezpečenie, dopravu, či štartovné. Snažíme sa pomáhať aj cez Centrum voľného času Spektrum či naše školy. V roku 2016 mesto finančne podporovalo celoročnú činnosť sedemnástich športových klubov, ďalšie dotácie boli udelené jednorázovo na nákup športovej výstroje, dopravu na podujatia či na organizáciu súťaži.
Čo naopak v roku 2016 z pohľadu prievidzského športu nevyšlo?
– Netvrdil by som, že niečo vyslovene nevyšlo. Aj keby sme chceli, nedá sa vo všetkom a stále vyhrávať, vplýva na to množstvo faktorov, neraz prídu aj krízy. Podstatné je, aby športovec nepoľavil, naďalej na sebe pracoval a výsledky kvalitnej roboty sa určite dostavia. Každá kríza má navyše svoje dno, od ktorého je možné sa odraziť smerom nahor.
Čo by ste v novom roku po športovej stránke chceli zlepšiť? Aké sú vaše ciele do budúcna?
– Tak ako sa športovci snažia neustále pracovať na sebe s cieľom skvalitniť výsledky, my sa musíme snažiť hľadať možnosti, aby sme v meste naďalej skvalitňovali podmienky pre športovanie a rozvoj zdravého životného štýlu založenom na aktívnom pohybe. A tým nehovorím len o finančných dotáciách klubom, či o skultúrňovaní prostredia na športoviskách, ktoré sa snažíme postupne rekonštruovať. Ale trebárs aj o skvalitňovaní podmienok na športové vyžitie všetkých vekových skupín na mestských sídliskách.
Tam je zrejme na čom pracovať.
– Je na škodu, že v minulosti sa mnohé vonkajšie ihriská menili na parkoviská a došli sme do stavu, že vo viacerých lokalitách mesta si naše deti nemali kde zahrať vonku ani tie najtradičnejšie športy. Tí najmenší zasa pre nedostatok preliezok a detských ihrísk nemali kde rozvíjať svoje pohybové schopnosti. Som rád, že sme našu pozornosť v meste zamerali aj týmto smerom. Na všetkých sídliskách sme postupne vybudovali veľké centrálne detské ihriská pre najmenších. Posledný rok na troch miestach v Prievidzi pribudli aj vonkajšie ihriská s cvičebnými strojmi pre mládež, dospelých a seniorov, postavili sme ďalšie workoutové ihriská či skatepark, a teraz prišlo na rad aj budovanie kvalitných vonkajších viacúčelových športovísk s umelým povrchom, kde by naša mlaď mohla tráviť svoj voľný čas. Verím, že prvé takéto ihrisko s kvalitným tartanovým povrchom, na ktoré je v mestskom rozpočte vyčlenených 120-tisíc eur, vyrastie budúci rok v areáli Základnej školy na Ulici Dobšinského. Mojom osobnou túžbou je, aby sme v najbližších rokoch postavili podobné ihriská aj v ďalších troch lokalitách mesta.
Dosť bolo o športe a meste. Aký je vlastne váš osobný vzťah k športu. Športujete aj aktívne?
– Mám pozitívny vzťah k športu, je to moja srdcová záležitosť a tiež významná súčasť mojej práce. Prakticky všetko, čo som dosiaľ profesijne robil, sa dotýkalo športu. Čo sa týka môjho aktívneho športovania, v minulosti som hrával najmä basketbal, ale aj šach či stolný tenis. V súčasnosti sa snažím nájsť si čas na to, aby som si mohol sem-tam zacvičiť vo fitnescentre. Práve cvičenie mi často aj po stresujúcom dni dokáže dokonale uvoľniť telo i myseľ.
A čo vaše deti. Vediete ich k športu?
– Snažím sa, aby si našli svoju cestu k športu, ktorý vnímam aj ako určitý výchovný prvok. Šport nie je len zábava, nerozvíja len fyzickú zdatnosť, ale aj charakter človeka. Učí naše deti a mládežníkov cieľavedomosti, vytrvalosti, pozornosti, obetavosti, rešpektu či tímovosti a práci v kolektíve. Môj osemročný syn Branko sa zatiaľ v kolektívnych športoch nenašiel, no baví ho streľba zo vzduchovej pušky, a tak už druhý rok v Centre voľného času Spektrum navštevuje strelecký krúžok. Mladší štvorročný Šimonko už tretí rok chodí na gymnastiku, čím si vytvára dobrý základ pre prípadné ďalšie športy, na ktoré by mohol neskôr presedlať.
Čakajú nás pre mnohých najkrajšie dni v roku. Ako budete tráviť Vianoce?
– Určite v kruhu rodiny. Na Štedrý deň budem už tradične na východe republiky v Odoríne u manželkiných rodičov, prvý sviatok vianočný si vychutnávam aj s rodinou môjho otca v Bojniciach a druhý sviatok vianočný zas strávim u mojej mamy v Prievidzi.
Chceli by ste na záver ešte niečo dodať?
– Rád by som zaželal vašim novinám veľa spokojných čitateľov. K MY Hornonitrianskym novinám mám osobný vzťah a väzbu, keďže som v minulosti približne desať rokov pracoval na tvorbe ich športového obsahu. Verím, že naďalej budú vykonávať dôležitú informačnú úlohu v regióne a čitatelia si v nich nájdu, čo budú potrebovať. A čitateľom by som rád poprial krásne Vianoce, nech si ich užijú v spokojnosti v kruhu rodiny. A keďže sa blíži nový rok, prajem aj všetko dobré do roku 2017, zdravie, lásku, spokojnosť i splnené sny a túžby.
