PRIEVIDZA. Bývalý volejbalista Prievidze zomrel vo veku 25 rokov. Venezuelčan hral na Slovensku v rokoch 2013 až 2015 a patril medzi najlepších v lige. Bol tiež najlepším hráčom v histórii extraligovej Prievidze, keď v 64 zápasoch zaznamenal 1 257 bodov. V tom čase mu so životom na Slovensku pomáhala prekladateľka Zuzana Morávková.
Šokujúca správa z Turecka
Po odchode z hornej Nitry hrával Piňerúa v tureckom klube Afyonkarahisar Belediyespor, ktorý nedávno vyšiel von so zdrvujúcou správou o jeho smrti. Podľa informácií od tureckých médií zomrel na infarkt myokardu.
„Bol to pre mňa obrovský šok, nedokážem si to nijako vysvetliť. Čo sa týka zdravotných problémov, nič som nezaznamenala. Občas sme riešili presilené rameno, boľavý členok, no všetko to boli len športové drobnosti. Sprevádzala som ho na zdravotných prehliadkach a výsledky mal výborné. Nikdy tam neboli žiadne problémy so srdcom,“ povedala prekladateľka zosnulého volejbalistu, ktorá sa o Kervina u nás aj starala.
Drogy? Nikdy...
Smrť mladého volejbalistu vyvoláva viacero otáznikov aj preto, že mal výbornú životosprávu a vždy sa venoval hlavne športu.
„To bol jeden zdravý človek, nefajčil, nepil alkohol a dokonca ani nejedol sladkosti. Viem, že občas išiel spolu s kamarátmi na diskotéku. Jantár, to bolo jedno z prvých slov, ktoré sa naučil, ale všetko v rámci normy. Strašne ma mrzia príspevky na sociálnych sieťach o tom, že aké drogy v Turecku pomiešal. Všetko sú to obrovské nezmysly, on nikdy nič podobné neužíval. Dokonca, keď raz prišiel antidopingový test, bol úplne pokojný. Povedal, že v reprezentácii majú testy aj každý mesiac a sú na to zvyknutí,“ reagovala na príspevky čitateľov.
V španielskych médiách sa špekuluje, že sa nakazil veľmi agresívnym a nákazlivým vírusom. Údajne mohlo ísť o istý druh prasacej chrípky. Jeho telo bolo po smrti prevezené do Národného športového centra v Caracase, kde sa konala oficiálna rozlúčka, a odtiaľ do rodnej dedinky El Guapo, kde bol pochovaný.
„Kervin bol osobnosťou celej krajiny. Je to naozaj veľmi smutné,“ povzdychla si.
Na Slovensku bol jedným z najlepších. (zdroj: archív - VK Prievidza)Príchod ďalších Venezuelčanov
Piňerúa pôsobil v Prievidzi od roku 2013. Po neúspešnej sezóne sa vyjadril, že ak by do tímu prišli aj ďalší dvaja jeho spoluhráči z venezuelskej reprezentácie, Prievidza by získala titul. Vedeniu klubu sa tento nápad pozdával a v roku 2014 sa k tímu pripojili Carlos Julio Páez Díaz a Emerson Alexander Rodríguez Báez.
„Pamätám si, presne 9. septembra 2014 sme sa zoznámili. Najskôr som im chodila tlmočiť len na tréningy a porady pred zápasom, no postupne sme sa stretávali skoro každý deň. Oni pochádzajú z iného prostredia a kultúry a riešili sme spolu aj základné veci, ako napríklad kupovanie zubnej kefky,“ vysvetlila Morávková a pokračovala: „Bolo zaujímavé ich sledovať. Radi si dlhšie pospali a niekedy na poslednú chvíľu dobiehali na tréning. Kervin si na ňom občas len párkrát capol do lopty, no na zápasoch bol vždy o triedu lepší od všetkých. Jeho podanie bolo také neskutočné, že mnohokrát rozhodol o výhre doslova sám. Veď o všetkom hovoria štatistiky. Ja som si ani neuvedomovala, akú hviezdu mám pri sebe,“ zaspomínala.
Kervin bol lídrom nielen na ihrisku, ale zaujímal sa o svojich spoluhráčov aj vo voľnom čase. „Väčšinou, keď niečo potrebovali, telefonoval mi za všetkých práve Kervin. Keď sa Emersonovi pokazil telefón, zavolal mi a išli sme to riešiť. Carlosa boleli zuby, tak som sa večer vybrala hľadať pomoc. Všetci traja boli odo mňa mladší a mala som k ním taký materinský vzťah,“ pousmiala sa.
Zlato síce Prievidžania nezískali, bol to bronz, no dobré vzťahy Venezuelčanov a prekladateľky Zuzany Morávkovej neskončili.
„Aj po ich odchode zo Slovenska ma chlapci kontaktovali s rôznymi záležitosťami, ktoré potrebovali vybaviť. Niekedy to bolo pre mňa náročnejšie, ale rada som im poslúžila.“
Trojica Venezuelčanov. Zľava zosnulý Kervin. (zdroj: archív - VK Prievidza)Kervin Piňerúa slovensky rozumel
Všetci traja cudzinci sa počas pôsobenia v Prievidzi nechceli učiť slovenčinu a hovorili len po španielsky a trochu anglicky. Používali len slová: „ahoj, ako sa máš, dobre, ďakujem“. „Postupom času som si všimla, že Kervin po slovensky veľa rozumie. Stalo sa mi, že niektoré športové termíny ma pri tlmočení zaskočili, no on ma pozorne počúval a vetu v španielčine dopovedal za mňa. Bol to naozaj skvelý človek, skromný, priateľský, milý a vždy pozitívny,“ dodala a pokračovala v rozprávaní: „Raz ma Kervin riadne prekvapil. Na moje narodeniny zastalo pred našim domom auto a vystúpil on s obrovskou kyticou žltých ruží a darčekovou taškou. Po príchode z reprezentačného kvalifikačného zrazu na olympijské hry mi daroval svoju bundu. Pravidelne ju nosievam. Na rozlúčku som dostala jeho kapitánsky dres, v ktorom reprezentoval svoju krajinu na Panamerických hrách. Ukázal, aké mal dobré srdce. Rodinné a priateľské väzby boli preňho mimoriadne dôležité. S mamou Viky, ktorá pôsobí pri ženskej volejbalovej reprezentácii, mal krásny vzťah,“ zaspomínala.
Na rodáka z Caracasu Morávková často myslí a preto mu do neba odkázala: „Kervinko, ďakujem za spoločne strávené chvíle. Modlím sa za tvoju dušu.“
