BYSTRIČANY. Pamätnú izbu v Bystričanoch otvorili v roku 2010 pri príležitosti vydania monografie obce. Najväčšiu zásluhu na oboch aktivitách má Helena Kmeťová, ktorá takto zavŕšila dve dekády práce obecnej kronikárky.
„Prirástlo mi to k srdcu, žijem tým,“ priznáva dnes aktívna dôchodkyňa, ktorá rada na požiadanie expozíciu sprístupní a podá aj výklad histórie Bystričian. Inak je pamätná izba otvorená iba počas obecných slávností. Vtedy podľa nej expozíciu navštívi množstvo ľudí.
Cez deti k exponátom
V dvoch miestnostiach sú vystavené exponáty, ktoré Helena Kmeťová zozbierala, keď pracovala ako vychovávateľka v školskej družine. Priznala, že k artefaktom sa dostala najmä vďaka deťom.
„Mala som príležitosť s deťmi navštevovať ich rodičov aj starých rodičov. Cez deti som vnikla do rodín a získala od nich tieto exponáty,“ vysvetlila.
„Keď mi deti rôzne predmety z histórie nosili, využila som školské dielne, kde mi ich pomohli očistiť, zreparovať, ponatierať proti červotočom a takto, pomaličky, som pripravovala výstavu,“ opísala svoje systematické úsilie bývalá kronikárka.
Majú rajtár aj krosná
Expozícia je rozdelená na kútik poľnohospodárskych nástrojov, kuchynskú časť a dobovú izbu, pričom všetky artefakty sú autentické, darované od obyvateľov obce.
Najviac k srdcu jej prirástli krosná. Tie si pamätá zo svojho detstva, kedy svojej starej mame pomáhala podávaním člnka.
„Krosná dnes deti vidia už iba v múzeách. Ďalší mimoriadne zaujímavý kúsok zbierky je rajtár, ktorým sa v minulosti oddeľovalo zrno od pliev. Ten sa nám však do vnútra nezmestí,“ vysvetlila Helena Kmeťová s tým, že množstvo ďalších exponátov na vystavenie ešte čaká.
„Mám omnoho viac vecí, ktoré sa sem už nezmestia, uložené sú v starej škole. Priestory expozície sú malé, možno raz budeme mať viac miesta a z expozície sa stane múzeum.“
K obci sa viaže povesť
V súčasnosti kustódku pamätnej izby zamestnáva najmä zbieranie historických fotografií. Už teraz má niekoľko albumov plných dobových fotografií.
„Ľudia to majú radi. Prezerajú si fotografie a spoznávajú svojich rodičov aj starkých.“
História obce je podľa Heleny Kmeťovej bohatá.
„Boli tu dychové hudby, dlhú tradíciu majú požiarnici. K obci sa viaže aj povesť o kamennom pánovi.“
Siluetu kamenného pána bolo v skale nad obcou vidno ešte do šesťdesiatych rokov, kedy musel ustúpiť ťažbe kameňa.
