PRIEVIDZA. Národovec, literát, prekladateľ, botanik. Takto charakterizujú encyklopedické heslá Andreja Truchlého – Sytnianskeho (1841-1916). Azda len málokto vie, že i ulica v Prievidzi nesúca jeho meno, nie je otázkou náhody. Výročia jeho narodenia a smrti, ktoré pripadajú na október (28.10.) a november (9.11.), sú vzácnou príležitosťou priblížiť aspoň v krátkosti jeho osobnosť.
Pôsobil v Prievidzi
Rodák z dnešného Svätého Antona pri Banskej Štiavnici upútal pozornosť svojho okolia ešte ako študent gymnázia. Naše územie prežívalo roky ťažkej maďarizácie a Andrej Truchlý, syn slovenských rodičov, zanietený láskou k rodnej hrude, neúnavne pobádal svojich spolužiakov, aby sa ani pred profesormi nehanbili za svoju materinskú reč. Jeho odvaha sa prejavila i počas štúdii v banskobystrickom kňazskom seminári, kde mladý študent teológie aktívne prispieval do mládežníckych časopisov vlasteneckými básňami.
Po kňazskej vysviacke v roku 1867 sa jeho najvýznamnejším kaplánskym miestom stala na šesť rokov Prievidza. Boli to roky mimoriadne plodné: v prvom rade z literárneho hľadiska. Truchlý sa stal vydavateľom a šéfredaktorom Orla, kde publikoval diela Štúrovcov, pričom zároveň odmietal nastupujúcu generáciu spisovateľov zhromaždených okolo P. O. Hviezdoslava.
Ani ako kňaz nezabúdal na zverený ľud, na jeho ťažkosti, a v roku 1872 spolu s M. Mudroňom a F. V. Sasinkom zakladá „Prvú prievidzskú sporiteľňu“. Všetky tieto jeho aktivity sa stali tŕňom v oku promaďarského banskobystrického biskupa A. Ipolyiho – Stummera, ktorý mu literárnu činnosť zakázal a z Prievidze ho preložil.
Boha našiel v prírode
Dostal sa do azda najhoršej farnosti diecézy, do Bacúrova. A hoci jeho vznešený duch bol pod ťarchou udalostí veľmi skľúčený, Andrej Truchlý opäť dokázal nájsť Boha, tentoraz v krásnej slovenskej prírode, kde spolu so svojim bratom Štefanom objavoval nové druhy ruží, machov a lišajníkov. Svedectvom jeho zanietenej botanickej činnosti je zachovaná listová korešpondencia s dlhoročným priateľom a rovesníkom Andrejom Kmeťom.
Posledné roky svojho života prežil Sytniansky ako farár v Sáse pri Zvolene. Z tohto obdobia pochádzajú jeho posledné literárne diela, teda životopisy svätých.
Smrť ho zastihla dva roky pred vznikom Československej republiky. No i jeho plodný život prispel k dlho očakávanému prvému ovociu: banskobystrický biskupský stolec dostal slovenského biskupa Mariána Blahu a doba útlaku nášho národa pominula.
Omša aj beseda
Na pamiatku Andreja Trúchleho – Sytnianskeho bola v piatok 28. októbra vo Farskom kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi slávená spomienková bohoslužba.
Regionálne kultúrne centrum v spolupráci s Domom Matice slovenskej a farnosťou v Prievidzi zase pripravili na štvrtok 10. novembra o 16. hodine v sále Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi besedu o tejto výraznej osobnosti nášho kraja. Rozličné aspekty jeho života predstaví kňaz Marcel Puvák a riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Ivan Mrva.
