NITRIANSKE RUDNO. Prameň zázrakov je názov novej knihy o kňazovi a liečiteľovi Františkovi Madvovi, ktorú pri príležitosti dvestotridsiateho výročia od jeho narodenia vydal Imrich Grušpier. Napriek tomu, že v knihe predstavuje výsledky svojho sedemročného bádania vo všetkých dostupných archívoch na Slovensku a v zahraničí, nie je to suchá história.
„Nie sú to roky a fakty, ale ľudský príbeh,“ povedal o svojom diele Grušpier.
Sedem rokov práce
Životom Fraňa Madvu sa Imrich Grušpier začal zaoberať ako študent teológie, keď si legendami opradeného kňaza vybral ako tému seminárnej práce.
„Keď som prišiel za bývalým rudnianskym kňazom, podal mi ruku a poprial úprimnú sústrasť. O Madvovi totiž vraj viac ako pár známych faktov nenapíšem. Napriek tomu som sa nenechal odradiť a moja seminárna práca mala taký úspech, že školiteľ mi ponúkol spracovať Madvov životopis ako diplomovú prácu,“ vysvetlil autor.
Ďalšie štyri roky teda prechádzal všetky dostupné archívy a v práci neprestal ani potom, čo jeho oponent aj so školiteľom svorne odporúčali, aby diplomovú prácu publikoval. V hľadaní písomných zmienok o Madvovi pokračoval ešte nasledujúce tri roky. A bola to náročná práca.
„Takmer deväťdesiat percent informácií, ktoré som našiel, sa opakovali, keďže autori väčšinou citovali rovnaké zdroje. Bolo ťažké nájsť niečo nové. Väčšina zdrojov je v maďarčine, nemčine, prípadne v latinčine. Pomáhať mi preto museli prekladatelia,“ vysvetlil Grušpier.
Presvedčil aj uznávané kapacity
Najdôležitejším zdrojom informácií bola pre autora Madvova vlastná autobiografia, ktorú napísal v latinčine.
„Paradoxne to bol zdroj, z ktorého predchádzajúci autori nikdy necitovali. Jeho priame svedectvo.“
Vo vlastnom životopise okrem jednej výnimky Madva vôbec nespomína svoju liečiteľskú prax. Jeho liečebné postupy preto Grušpier musel hľadať v priamych svedectvách pacientov. V autobiografii však napríklad presne zaznamenal výdaje na pestovanie bylín, ktoré pri liečení používal.
„Keď Madvova povesť prekročila hranice Rakúsko-Uhorska, budapeštianski lekári sa pokúsili zakročiť a dokázať, že je šarlatán. Uznávaný doktor Arányi prišiel do Rudna skoncovať s chýrom, ktorý sa o Madvovi šíril. O svojej ceste napísal 224-stranovú knihu, ale už od dvadsiatej siedmej strany Madvu nazýva kolegom. Názor teda zmenil veľmi rýchlo a nad nevraživosťou prevážila profesionalita,“ prezradil Grušpier.
Daň za ľudomilnosť
Kniha Prameň zázrakov je písaná chronologicky, autor sa nevyhol ani doteraz málo prebádaným obdobiam Madvovho života a v knihe priblížil aj historické súvislosti nášho regiónu.
„Doba to bola veľmi komplikovaná. Prievidzu jeden deň držali honvédi, druhý deň štúrovci a každý z nich chcel iba vešať. Madvu, ako sám napísal, súdili za to, že vyliečil ľudí, ktorých mal nechať zomrieť.“
Sám Madva podľa Grušpiera zomrel pri pomoci druhému človeku.
„Zomrel na týfus, čo bola vtedy smrteľná choroba. Prenáša sa iba z človeka na človeka, takže to bola daň za jeho ľudomilnosť.“
Madvov náučný chodník
Knihu posvätil rudniansky farár Viktor Mičuda na seminári v Nitrianskom Rudne. Cieľom konferencie bolo prepojenie odkazu historickej osobnosti s cestovným ruchom.
„Zámerom našej organizácie je využiť silný potenciál tejto témy, spojiť historickú osobnosť, ktorá žila v našom regióne a prírodné prostredie, ktoré bolo určujúce aj pre pôsobenie Františka Madvu. V tomto prípade sa nám ponúkla výborná symbióza”, uviedol predseda predstavenstva oblastnej organizácie cestovného ruchu Región horná Nitra – Bojnice Jozef Holička.
Kluby slovenských turistov z Nitrianskych Sučian a Nitrianskeho Rudna už spoločne vybudovali dvanásťkilometrový Náučný chodník Fraňa Madvu so šiestimi informačnými tabuľami, ktorý obce spája a vedie prekrásnou prírodou pod Rokošom.
