LAZANY. Do domu postaveného zo slamy sa po tri a polročných intenzívnych stavebných prácach presťahovala v týchto dňoch rodina Ivana Hanka.
Slamený dom si v Lazanoch rozhodol postaviť pôvodne stredoškolský pedagóg, v súčasnosti živnostník 42-ročný Ivan Hanko z Prievidze. Staval ho svojpomocne, iba za pomoci rodiny a priateľov.
Poslúžil aj starý lis
„Keď sme sa s manželkou rozhodovali postaviť vlastný domček, chceli sme, aby bol ekologický, z prírodného materiálu a mal nízke náklady na energie. Zapáčila sa nám myšlienka použiť ako hlavný stavebný aj izolačný materiál slamu. Niečo som o technológii výstavby našiel na internete, ale v podstate som sa učil za pochodu. Postaviť takýto dom ma úplne presvedčilo, keď som sa dostal do podobného domu s hlinenou omietkou. Je príjemná na dotyk, hladučká a udržiava v miestnosti dobrú klímu," zaspomínal odvážny staviteľ.
Pšeničnú slamu kúpil od miestneho roľníckeho družstva. Pozbierali ju z poľa sotva päť kilometrov od stavby a zlisovali starým lisom používaným ešte za socializmu. Slamené balíky majú totiž ideálne rozmery štyridsať krát päťdesiat centimetrov a regulovateľnou dĺžkou.
Pretože lis slamu nedokázal ideálne stlačiť, vyrobil si sám ručný pákový lis, ktorým mohol balík stlačiť ešte asi o pätnásť percent viac, čím sa podstatne zlepšili jeho izolačné vlastnosti.
Na stavbu spotreboval viac ako deväťsto balíkov slamy, čo je asi šestnásť ton. Najskôr vybudoval drevený skelet celého domu a balíkmi slamy obložil všetky múry a strop a uložil ich aj pod podlahu, ktorú prekryl drevenou dlážkou.
Steny potom omietol tromi vrstvami ílovitej zeminy. S hlinou na omietku mal najmenej starostí. Vhodnú ílovinu totiž našiel na svojom pozemku. Postačovala zemina, ktorú získal vykopaním základov.
Odvážny staviteľ minul na stavbu domu osemsto balíkov slamy Čítajte Postavil si aj pec
Dom má rozlohu bežného štvorizbového bytu, približne stodesať štvorcových metrov. Na vykurovanie slúži keramická akumulačná pec, ktorú si takisto sám postavil.
„Pec je umiestnená v strede domu, je na drevo, so sekundárnym spaľovaním. Teplo odovzdáva predovšetkým sálaním. Spaliny predtým, než odídu do komína, odovzdajú teplo akumulačnému jadru. Do jednotlivých miestností vedú teplovzdušné rozvody. V lete, keď nie je potrebné kúriť, je pri peci aj sporák, ktorý stíha ohrievať aj vodu v bojleri. Vzduch do pece, ale aj na klimatizáciu zabezpečujeme cez takzvaný zemný register, ktorý sme v okolí domu vybudovali ešte pred začiatkom výstavby. Je to rúra s priemerom dvadsať centimetrov, zakopaná v dvojmetrovej hĺbke a dĺžke tridsaťpäť metrov. Slúži ako rekuperačná jednotka. Hlbšie v zemi je totiž stabilná teplota od osem do štrnásť stupňov Celzia, aj keď na povrchu mrzne," vysvetlil Hanko.
Dodal, že v budove sú zabudované klasické drevené okná, s izolačným trojitým sklom s nadštandardným koeficientom priepustnosti skla 0,6.
Vyjadril sa aj k nákladom na stavbu. Podľa neho náklady v porovnaní s domami z klasického materiálu, sa ani pri dome zo slamy príliš nelíšia. Napriek tomu, že použil o niečo lacnejšiu slamu a mal dostatok vlastnej hliny na omietky.
Viac zasa musel investovať do drevených trámov a dosák. Okrem toho každý dom rovnako potrebuje dvere, okná a vnútorné vybavenie. Predpokladá, že návratnosť si zabezpečí nízkou spotrebou energií.
Všetko funguje
Prvé dni, ktoré po presťahovaní Hankova rodina s dvomi deťmi v dome strávila, ukázali, že spĺňa očakávania.
„Všetko funguje tak. ako má, býva sa v ňom veľmi dobre, prírodné materiály navzájom ladia, je tam úžasná klíma. Prispieva k tomu aj pôvodná prírodná farba stien, ktorú sme si sami vyzdobili jednoduchými sgrafitmi," zhodnotil bývanie pán domu.
Už sa vraj teší na prvé Vianoce v novom ekologickom dome zo slamy.
