HORNÁ NITRA. Začiatok novembra patrí neodmysliteľne pamiatke na zosnulých. Prečo táto tradícia vznikla? Ako kedysi ľudia ozdobovali hroby? Čo bola prvotná úloha hlavných krížov na cintorínoch? Tieto, ale aj ďalšie otázky sme položili riaditeľke Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Ivete Géczyovej.
Kedy a prečo vznikla tradícia spomínania na blízkych zosnulých?
- V predkresťanskom období prevládala predstava, že duše mŕtvych sa zúčastňujú na živote rodu, a tak im boli venované príslušné obrady. Spomienkové obrady na počesť mŕtvych sa konali individuálne, na druhý, tretí, šiesty, deviaty alebo iný deň, ale aj po polroku alebo po roku odo dňa úmrtia. Táto silná tradícia sa dostala aj do kresťanského kalendára. V ôsmom storočí určil pápež Gregor IV. prvý november ako sviatok všetkých svätých. Postupne sa zvyk rozširoval, pribudli prví kresťania z rímskych katakomb a aj ďalší zosnulí. Napríklad v roku 988 za druhého opáta Odona v benediktínskom kláštore v Cluny bol zavedený spomienkový deň venovaný pamiatke významných zosnulých členov tohto rádu. Už v 13. storočí sa tradícia uctievania mŕtvych stala súčasťou kresťanského obradového kalendára a dnes poznáme tento deň ako Dušičky.
Čo bolo v minulosti špecifické pri zdobení hrobov v našom regióne?
- Na Slovensku a teda aj na hornej Nitre sa pred dňom Pamiatky zosnulých venovala zvýšená pozornosť úprave hrobov. Hrobové miesta sa po očistení zdobili machom, vetvičkami čečiny a počas dní okolo 2. novembra horeli na hroboch sviečky ako symbol večného svetla, ktoré svieti dušiam veriacich. Súčasťou výzdoby sa časom stali aj domácky zhotovované rozmanité kvety z farebného krepového papiera a tie vystriedali vence a kytice z umelých zelených vetvičiek a rôznofarebných kvetov doplnené stuhami so spomienkovým textom.
Je dnešné zdobenie hrobov výrazne iné ako v minulosti?
- Na hroboch v súčasnosti nechýbajú ani živé kvety vo vázach a črepníkoch, najmä rôzne druhy chryzantém. Horiace sviečky, ktoré patria k súčasti starších zvykov, a kvetinová výzdoba sa zas objavujú aj na miestach popri cestách, kde došlo k smrteľným nehodám.
Kedysi sa údajne k hrobom nosilo aj jedlo. Je to tak?
- Áno, ale na zvyk prinášania potravín na hroby blízkych zosnulých sa už zabudlo. Rovnako sa úplne vytratila tradícia obdarovávania chudobných a žobrákov peniazmi a jedlom, aby sa modlili za duše mŕtvych.
Na každom cintoríne sú vybudované veľké ústredné kríže. Prečo? Aký majú význam?
- Tieto kríže sú zvyčajne zhotovené z tvrdého dubového dreva a nechýba na nich rok postavenia. Pôvodne plnili funkciu označenia všetkých hrobov, pretože jednotlivé hrobové miesta nemali žiadne náhrobníky. Pri takýchto krížoch sa práve na Dušičky konávalo spoločné modlenie za duše všetkých mŕtvych. Ešte aj v súčasnosti pri centrálnych krížoch horia sviečky aj za tých, na hroby ktorých sa príbuzní nemôžu dostať. Najmä v minulosti centrálne kríže v dedinskom prostredí rozdeľovali cintorín podľa vierovyznania, pričom v mestskom prostredí boli vytvárané osobitné cintoríny pre katolíkov, evanjelikov i ostatných veriacich.
Sú takéto cintoríny aj na hornej Nitre?
- V našom regióne boli skôr budované cintoríny pre príslušníkov niektorého vyznania len v jednej lokalite určitej územnej oblasti. Napríklad v Diviackej Novej Vsi bol zriadený židovský cintorín, kde boli pochovávaní príslušníci tohto vierovyznania z celej rudnianskej oblasti. Cintorín v Zemianskych Kostoľanoch slúžil nielen pre miestnych evanjelikov, ale pochovávali na ňom aj príslušníkov tohto vierovyznania z okolitých obcí. Pri rozširovaní cintorínov sa menila aj poloha ústredného kríža. V súčasnosti sú centrálne kríže na cintorínoch na hornej Nitre umiestňované aj priamo pri hlavnom vstupe na cintorín.
