HORNÁ NITRA. Ministerstvo životného prostredia rozdelilo peniaze z Environmentálneho fondu na likvidáciu čiernych skládok peniaz pre stopäťdesiat obcí a miest. Z hornonitrianskeho regiónu však ani jedna samospráva úspešná nebola. Handlová žiadala vyše 65-tisíc eur, Nitrica 70-tisíc eur, Oslany cez 49-tisíc eur, Šútovce približne 60-tisíc eur, Diviacka Nová Ves vyše 65-tisíc eur a Lehota pod Vtáčnikom asi 18-tisíc eur.
Jarné aj jesenné upratovanie
Napriek tomu, že naše samosprávy peniaze nedostali, o čierne skládky sa musia postarať.
„V zmysle zákona ich musíme likvidovať,“ pripomenula hovorkyňa Handlovej Viktória Moravčíková Timurová.
Podotkla, že tvorcami čiernych skládok sú obyvatelia, pričom najviac odpadu zhromažďujú v baníckej kolónii, na odpočívadlách pri hlavnej ceste a na stabilizačnom násype.
Zákonnú povinnosť samosprávy zhodnotiť alebo zneškodniť nezákonne umiestnený odpad si plne uvedomujú aj v Oslanoch.
„Pokúsime sa o likvidáciu čiernych skládok ešte tento rok,“ povedal starosta obce František Priekala.
Myslí si, že problém s nelegálnymi smetiskami nemajú len Oslany, ale všetky obce a mestá.
„Nie je teda možné jednoznačne povedať, či čierne skládky na území našej obce robia len naši obyvatelia,“ zdôraznil starosta.
Je si však istý, že ľudia v Oslanoch nie sú odkázaní na vytváranie čiernych skládok.
„Majú dostatok možností na likvidáciu odpadu. Komunálny odpad vyvážame raz za štrnásť dní, plasty dvanásťkrát ročne, papier a sklo šesť ráz do roka, kovy dvakrát ročne,“ spomenul starosta.
Pripomenul aj pravidelné upratovanie v jarných a jesenných mesiacoch. V rámci týchto akcií môžu obyvatelia podľa starostu „odovzdať veľkoobjemový, elektro a nebezpečný odpad, ale aj konáre zo stromov a kríkov. Stavebný odpad zas môžu priviezť každú prvú stredu v mesiaci. O všetkých možnostiach zberu ľudí informujeme cez webovú stránku obce, informačné tabule a distribuujeme do domácností aj letáky.“
Na cudzích pozemkoch
V Lehote pod Vtáčnikom môžu obyvatelia každú sobotu od 9. do 12. hodiny priviezť akýkoľvek odpad do areálu centrálnej kotolne.
„Takto sa snažíme minimalizovať vznik čiernych skládok v katastri obce,“ povedal prednosta Obecného úradu v Lehote pod Vtáčnikom Jozef Mendel.
Doplnil, že samospráva zabezpečuje aj separáciu umelohmotných fliaš, skla, papiera, bielej techniky, železa či biologicky rozložiteľného odpadu.
Lehota pod Vtáčnikom do likvidácie čiernych skládok už v roku 2014 investovala približne 20-tisíc eur.
„Išlo o smetiská, ktoré boli na pozemkoch urbárskych pozemkových spoločenstiev, Slovenského pozemkového fondu, spoločnosti Poľno Vtáčnik, ale aj parciel vo vlastníctve fyzických osôb. Preto v súčasnosti neuvažujeme o likvidácii čiernych skládok, keď nezískame peniaze z Environmentálneho fondu,“ zdôraznil Mendel.
Naopak, obec chce, aby v budúcnosti hlavne urbárske spoločenská a Poľno Vtáčnik prijali opatrenia, vďaka ktorým by sa dali identifikovať ľudia vytvárajúci čierne skládky.
„V každej dedine, aj v našej, sú čierne skládky. Je však nepochopiteľné, že zákonodarcovia preniesli zodpovednosť za ne na samosprávy, aj keď je v mnohých prípadoch identifikovaný vlastník pozemku, na ktorom sa nelegálne smetisko nachádza,“ dodal Mendel.
