HORNÁ NITRA. Pálenice na hornej Nitre v tomto období takmer zívajú prázdnotou, kvas pália len sporadicky. Október je pritom pre pálenice silný mesiac.
Tentoraz to však neplatí, pretože takmer všetko ovocie na hornej Nitre zničil už na začiatku jari silný mráz. Neboli teda čerešne, marhule, slivky a aj jabĺk je veľmi málo.
Záhradkári smútia. Marhule, hrušky či orechy tento rok zbierať nebudú Čítajte Objednávky sú sporadické
„Fungujeme päť rokov, no takú zlú sezónu sme ešte nemali. Môže za to mráz na prelome marca a apríla, ktorý zasiahol aj Prievidzský okres,“ hovorí správca pálenice v Kocuranoch Jaroslav Gatial.
Ukazuje nám miestnosť s kotlami, kde je inak v tomto čase veľmi rušno. Tentoraz však vládne v pálenici pokoj.
„Pozrite sa, ako sme mali vlani v októbri zaplnený zošit s objednávkami na pálenie. Niekedy sme ťahali dni aj noci. Teraz je zošiť takmer prázdny, pálime približne raz za týždeň,“ sklamane konštatuje Gatial.
Aj tento rok začali v Kocuranoch páliť približne v polovici júla. Vtedy si mysleli, že sezóna sa ako-tak rozbehne. Zo začiatku pálili kvas ešte z vlaňajších jabĺk.
„Odvtedy pálime len sporadicky. Bolo trochu čerešní, no teraz zväčša prichádzajú ľudia, ktorí si niekde inde nakúpili ovocie,“ zdôraznil Gatial.
V Kocuranoch vyšli v ústrety ľuďom tým, že nakúpili slivky z Bulharska a vyrobili z nich kvas. Ľudia si ho môžu kúpiť a dať vypáliť.
„Aspoň takto sa snažíme ľuďom pomôcť, keď nemajú úrodu. Doteraz sme nič také neskúšali, odhodlali sme sa na to až teraz,“ povedal správca pálenice.
Pálenica v Kocuranoch v minulosti pracovala v októbri naplno, teraz je v nej pusto. (zdroj: Marián Kucman)Pomôžu aspoň jablká?
Katastrofálnu sezónu by trochu mohli vylepšiť jablká. Na hornej Nitre ich úroda nie je dobrá, no v niektorých lokalitách predsa len nejaké dozreli.
„Kvas z jabĺk budeme páliť v decembri a januári. Už máme asi desať objednávok. Veríme, že ešte ďalšie pribudnú. Niektorým sa urobilo aj hrozno, takže možno budeme páliť aj nejakú hroznovicu,“ dúfa Gatial.
Jedna zlá sezóna by podľa neho nemala ohroziť chod páleníc. Po dvoch zlých sezónach to však už môže byť kritické, ohrození môžu byť hlavne ich zamestnanci.
„Niektoré pálenice by mohli úplne skrachovať. Veď dane či zamestnancov treba stále platiť. No ak nie je čo páliť, nie sú ani peniaze,“ povzdychol si Gatial.
Štát nič netoleruje
Podobne ako v Kocuranoch je na tom túto sezónu aj pestovateľská pálenica Pomona v Lehote pod Vtáčnikom.
„Táto sezóna je určite slabšia, ako predchádzajúca. Zatiaľ sme pálili a aj budeme páliť slivky. Zdá sa, že jabĺk bude málo, záhradkári v našom regióne avizujú ich slabú úrodu,“ povedala Anna Ďurejová z pálenice Pomona.
Priznáva, že je to pre nich ťažké obdobie. „Každý vie, čo znamená výpadok príjmu, zvlášť, keď sa k tomu priráta vysoká spotrebná daň. Štát netoleruje nič. Či je príjem alebo nie je, daň platiť treba,“ posťažovala sa Ďurejová.
Pomaranče musia odmietnuť
Páleniciam na hornej Nitre sa v posledných rokoch darilo, ľudia vo zvýšenej miere začali prejavovať záujem o vlastný alkohol.
„Metanolová kauza v Česku ľudí vystrašila. Nedôverujú už tak veľmi kupovanému alkoholu. Preto si radšej sami vytvárajú kvas a vozia ho na vypálenie. Aj na svadbách je trendom domáca pálenka,“ poznamenal Gatial.
Ľudia podľa neho občas vymýšľajú a chceli by pálenku napríklad z exotického ovocia, ako sú pomaranče alebo mandarínky. Zákon to ale nedovoľuje.
Gatiaľ hovorí, že „sme pálenicou mierneho pásma, preto exotické ovocie nemôžeme spracovať. Rovnako ani raž, to môžu len liehovary.“
Naopak, páliť môžu napríklad šípky alebo bazu. Potrebných je však veľké množstvo takýchto plodov.
„Pálenka zo šípok alebo bazy však nie je na bežné pitie. Tieto plodiny totiž obsahujú rôzne prvky a živiny, ktoré treba požívať opatrne. V tomto prípade ide naozaj skôr o medicínu ako o alkohol,“ dodal s úsmevom Gatial.
Pre nedostatok ovocia bude pálenky asi menej ako v minulosti. (zdroj: Petit Press)
