Novelizácia jestvujúceho, ktorý platil od roku....., by bola veľmi rozsiahla a možno i neprehľadná, preto sa uprednostnilo prijatie novej právnej úpravy.
„Na súdnych pojednávaniach, či to už v prípade rozvodu rodičov, pri určovaní vyživovacej povinnosti rodičov, zverovaní detí do osobnej starostlivosti, či pri ďalších právnych úkonoch zastupujú pracovníci oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a prevencie nášho odboru maloleté deti vo funkcii kolízneho opatrovníka. Najdôležitejším záujmom sociálnych pracovníkov je chrániť maloleté deti pred akýmkoľvek násilím. Na to zameriavame vyhľadávaciu činnosť. Podnety, oznámenia občanov môžu veľakrát pomôcť k skorému odhaleniu psychického alebo fyzického týrania detí, upozorniť nás na ich zanedbávanie alebo zlé zaobchádzanie,“ hovorí Anna Oberfrancová, riaditeľka odboru sociálnych vecí.
Nový zákon o rodine priniesol zmeny v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností, výživného, v oblasti náhradnej starostlivosti, určenia rodičovstva a osvojenia, ako i v oblasti výchovných opatrení. Vo viacerých ustanoveniach sa opiera aj o zákon o sociálnoprávnej ochrane a kuratele. Účinnosť by mal nadobudnúť azda čoskoro. Aj do oblasti výkonu rodičovských práv a povinností priniesol nový zákon o rodine zmeny. Napríklad rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má právo sa o jeho vývoji, zdravotnom stave, alebo školskom prospechu pravidelne informovať. Tohto práva sa môže domáhať aj na súde. Podľa novej právnej normy sa dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom stáva súčasťou rozhodnutia o rozvode. „Novým pojmom, resp. inštitútom v zákone o rodine je majetkový opatrovník. Súd ho ustanoví vtedy, ak sú ohrozené záujmy dieťaťa pri spravovaní jeho majetku. Súd môže výkon rodičovských práv pozastaviť alebo obmedziť. Ak však rodič týra, zanedbáva alebo zle zaobchádza s dieťaťom, môže ho súd pozbaviť výkonu rodičovských práv,“ informuje Anna Oberfrancová.
Zásadné zmeny priniesol zákon o rodine aj do oblasti výživného. Podľa neho je minimálny rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, čo je v súčasnosti 624 korún. Súd však môže určiť výživné aj na tvorbu úspor. Rodič ho v takomto prípade musí poukazovať na osobitný účet, zriadi ho rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, vybrať z neho peniaze však môže len po súhlase súdu. K tejto závažnej problematike A. Oberfrancová dodáva: „V závažných prípadoch môže súd rozhodnúť, že rodič musí vložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré bude splatné až v budúcnosti. V rozhodnutí musí byť uvedený spôsob, ako sa zabezpečí pravidelné mesačné vyplácanie dávok v prospech maloletého dieťaťa. Ak rodič nepreukáže svoje príjmy pri určovaní výživného, súd vychádza z predpokladu, že výška jeho priemerného zárobku predstavuje dvadsaťnásobok životného minima, t.j 91 600 korún a z tejto sumy mu potom určí výšku výživného.“
Okrem výchovných opatrení (napomenutie, dohľad, obmedzenie) môže súd uložiť maloletému a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu ale odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Ak výchovné opatrenia nepriniesli žiadnu nápravu, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov a nariadi mu pobyt v odbornom diagnostickom, špecializovanom alebo resocializačnom stredisku. V súvislosti s právami dieťaťa zákon upravuje právo na názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná pozornosť, maloleté dieťa má právo byť vypočuté.
O novinkách, ktoré priniesol zákon o rodine v oblasti náhradnej starostlivosti budeme hovoriť na budúce.
