PRIEVIDZA. Vďaka Romanovi Feješovi je Prievidza centrom pre Slovensko netradičného psieho športu mondioring. Feješ je zatiaľ jediný Slovák, ktorý so svojim psom Nickom dosiahol v mondioringu najvyššiu kategóriu.
S Mondioringom začal približne v roku 2008.
V tejto dobe preteká s päťročným belgickým ovčiakom Nickom. Na konte už má jedno druhé, dve tretie a dve štvrté miesta v najvyššej MR 3 kategórii medzinárodných mondioringových turnajov v zahraničí.
Prvý októbrový víkend sa spolu chystajú na majstrovstvá sveta do Belgicka.
Cvičenie v kulisách
Mondioring je psí šport, ktorý sa namiesto klasických psích športových disciplín stopa, poslušnosť, obrana, zameriava na poslušnosť, skoky a obranu. Ďalším typickým znakom mondioringu je prevádzanie obrán na celotelové obleky, čo znamená, že pes hryzie na hornú a aj dolnú polovicu tela.
Súťaže sa konajú vždy za rôznych podmienok a na rôznych miestach. Organizátori sa snažia navodiť rôzne neštandardné situácie a figuranti vyvíjajú maximálny tlak na psychiku psa. Je vyžadovaná dravosť a rýchlosť psa pri zákrokoch, dôraz sa kladie na disciplínu a ovládateľnosť psa. Figurant musí vždy dbať na bezpečnosť psa aby ho nezranil.
„Cvičebný priestor je vždy iný, podľa témy, ktorú si zvolí usporiadateľ. Môže to byť napríklad stavba, farma, športovisko a podobne. Mali sme už aj historické kulisy z upaľovania kacírov. Na majstrovstvách sveta v Belgicku organizátori ohlásili tému Galovia. Psovod so psom nevie, do čoho ide. Cviky sú rovnaké, ale prostredie aj poradie cvikov sa mení, neexistuje totiž stereotyp a každý turnaj prináša nové prekvapenia pre divákov a aj pre súťažiacich,“ vysvetlil Roman Feješ.
Pestré disciplíny
Ako opísal, medzi súťažné disciplíny patrí napríklad odmietanie potravy, pri ktorej asistent núka psovi žrádlo, no psík ho nesmie ani olízať. Pri disciplíne odloženie psovod prikáže psovi, aby ostal ležať a odíde do úkrytu. Asistenti psa rušia trúbením, hádžu okolo neho predmety a ide o to, aby sa pes nepohol z miesta. Pri rozlišovaní predmetov dostane psovod od rozhodcu drievko, ktoré môže tri sekundy pomädliť v rukách a potom ho musí položiť medzi ďalšie také isté drievka. Pes musí podľa pachu rozlíšiť to správne. Na všetko je časový limit, ktorý treba stihnúť. Ako aport sa používa všetko okrem skla a železa do váhy 1 kg. Ďalej je tam chôdza pri nohe, vysielanie psa vpred a polohy.
Pri skokoch musí pes bez dotyku preskočiť prekážku vo výške meter dvadsať. Ďalej skáče šplhom palisádu – kolmú stenu s výškou dva metre tridsať a do diaľky musí skočiť štyri metre.
„Máme aj takého gumkáča, čo preskočil aj šesť metrov,“ povedal Feješ.
V ďalších disciplínach musí pes dokázať ochrániť svojho pána, strážiť predmet, alebo zadržať figuranta. Práve táto disciplína baví Nicka najviac.
„Miluje hryzenie. Keby ste ho videli v akcii, tak máte rešpekt, ale príde k vám a bude vás otravovať aby ste ho hladkali. Je to maznák,“ povedal Feješ a dodal: „Nikolas ide veľmi rýchlo zo vzruchu do útlmu a z útlmu do vzruchu, čo je super. Všetko sa naučil formou hry, on to ako hru berie. Keď beží za figurantom, tak si krúti chvostom. Nie je zježený, nie je rozzúrený. On sa teší.“
Zasahovať nemusel
Väčšinou v tomto športe súťažia belgický ovčiaci. Aj Nick, alebo Nikolas, ako ho Roman Feješ volá, patrí k tomuto plemenu.
„Je to už môj tretí pes. S mojou prvou sučkou Irou sme toho veľa povyhrávali. Kúpil som ju od Ľuba Hlinku, ktorý toto plemeno ako jeden z prvých priviezol na Slovensko. Môj prvý cvičiteľ bol Martin Bariak, on mi ukázal ako psa cvičiť. Ira sa dožila pätnásť rokov a štyri mesiace,“ zaspomínal na svoje začiatky Feješ. Pritom nikdy predtým psa nemal.
„Prvého psíka som si kúpil na Vianoce 1999, to som mal tridsaťdva rokov. Robil som na mestskej polícii v zložke ochrana objektov a chcel som, aby som mal pomocníka hlavne v nočných zmenách.“
Po Ire si zadovážil sučku Goru, s ktorou začal trénovať mondioring a zúčastnil sa aj na prvých Grand prix súťažiach. Roman Feješ stále pracuje pri ostrahe objektov a Gora je jeho služobný pes.
Manželka je oporou
Na súťažiach sa zúčastňuje so svojim tretím psom Nickom, ktorý je Irin vnuk.
„Chcel som psa z rodiny. V Žitnej Radiši, kde sa narodil, chovateľ vypustil všetky šteniatka a on si ľahol pod stôl, kde sme pili kávu. On si vybral nás. Ja som mal osobne vybratého iného psa, ale moje dcéry so ženou ma presvedčili, že tento je ten pravý. Na konci návštevy s nami išiel až po bráničku, tak bolo rozhodnuté.“
Feješ priznáva, že bez podpory manželky by súťažiť nemohol. „Ona je na každých pretekoch môj tímlíder. Keby ma nepodporovala, veľmi ťažko by sa mi tento šport robil.V tejto dobe trénujeme spolu z Ľubomírom Hlinkom, ktorý má veľmi pekné úspechy v mondioringu a Ondrejom Trgiňom, ktorý je náš figurant. Zúčastňujeme sa na spoločných tréningoch v Čechách a Poľsku.“
