HORNÁ NITRA. Kostol, krčma, obecný úrad, obchod a kultúrny dom. To sú budovy, ktoré popri rodinných domoch tvoria základ našich dedín. V tých menších občas chýba obchod.
Prekvapujúco však v niektorých väčších obciach Prievidzského okresu roky nemajú ani kultúrny dom. Do troch takýchto dedín sme sa pozreli.
Nové akcie robia v novom parku
V Chrenovci-Brusne nikdy nestál kultúrny dom. Starosta obce Tibor Čičmanec však spresnil, že istý čas ho predsa len mali.
„Bolo to v období, keď pod Chrenovec-Brusno patril Lipník, pretože ten kultúrny dom má,“ upozornil s úsmevom starosta.
Viac podujatí organizujú v dedine počas leta pod holým nebom. V zime ich je menej.
„Fašiangovú zabíjačku sme robili doteraz na chodbe základnej školy. Ale z roka na rok prichádza viac ľudí, preto na budúci rok už bude zakáľačka vonku pred školou v novovybudovanom obecnom parku alebo v miestnom kultúrnom stredisku. Napríklad mikulášsku slávnosť spolu s varením kapustnice robíme pred obecným úradom,“ priblížil zimné akcie Čičmanec.
Nemyslí si, že by kultúrny život v obci trpel tým, že im chýba kultúrny dom. Popri tradičných podujatiach, ako sú stavanie mája, oslava Dňa matiek, MDD, beh a vatra zvrchovanosti organizujú nové, originálne akcie. Sú to aktivity pre deti pri obecnom úrade, obecné hody, či diskotéka pre mladých Ibiza párty, posedenie pri dychovke v urbárskom dome.
„Na mnohé tieto aktivity využívame nový park s pódiom, ktorý sme vytvorili minulý rok,“ spomenul starosta.
Obec tiež začala budovať kultúrne stredisko v objekte bývalej materskej školy.
„Škôlka mala tri triedy a budova roky chátrala. Vybudovali sme nad ňou nájomné byty a na celom objekte sme vymenili okná a zateplili obvodový plášť. V jednej triede sú súkromné jasle, v druhej urobíme kultúrnu miestnosť a tretia bude slúžiť ako fitnes. Do objektu sme presťahovali aj obecnú knižnicu,“ doplnil starosta.

Majú sálu s pódiom a oponou
Kultúrny dom v Nedožeroch-Brezanoch vznikol v roku 1932 prestavaním ľudovej rímskokatolíckej školy. V tom istom roku vznikol v obci aj Divadelno-vzdelávací spolok Vavrinca Benediktiho, ktorý vyvíjal dlhé obdobie bohatú divadelnú činnosť.
„V roku 1974 však musel kultúrny dom ustúpiť rozširovaniu cesty, zbúrali ho,“ povedal starosta Nedožier-Brezian Martin Mokrý.
Divadelníci sa stretávali a hrávali v telocvični miestnej základnej školy.
Až v roku 2004 v budove, v ktorej sídli aj obecný úrad, vznikla kultúrno-spoločenská miestnosť s pódiom a oponou. Konajú sa v nej zábavy, plesy, výstavy, podujatia organizované školami, akcie v nej má aj klub dôchodcov a zbor pre občianske záležitostí. Medzi najvýznamnejšie podujatie však patrí Brána jazykov otvorená, ktoré je venovaná miestnemu významnému rodákovi Vavrincovi Benediktovi Nedožerskému.
Starosta ale pripomína, že „v letnom období hojne využívame areál s pódiom a posedením Pod vŕbičkami. Spomenúť môžem vatru zvrchovanosti, výstavu poľovných trofejí, ľudový jarmok, hodovú zábavu či výstavu hydiny a drobného vtáctva. Myslím si, že aj bez kultúrneho domu máme celoročne v obci množstvo podujatí, každý si z nich môže vybrať.“
V minulosti boli v Nedožeroch-Brezanoch plány na vybudovanie kultúrneho stánku. Miestni poslanci ešte v období socializmu však jeho výstavbu v areáli Pod Vŕbičkami neschválili. Ďalší návrh, aby stál pred tunajšou školou, zmarila zmena spoločenského režimu po roku 1989.
Pokiaľ by obec v budúcnosti chcela stavať kultúrny dom, musela by mať podľa Mokrého v obecnej pokladnici dostatok peňazí, prípadne by sa musela spoľahnúť na fondy Európskej únie. Takéto plány však pre najbližšie obdobie nemá.

Chcú stavať, čakajú na výzvy
Nitrianske Pravno má kultúrny dom, no asi od roku 2003 je z dôvodu jeho nevyhovujúceho stavu nevyužívaný. Samospráva pri organizovaní podujatí využíva hlavne sálu v požiarnej zbrojnici. Je však na poschodí, čo nevyhovuje hlavne starším a má aj obmedzenú kapacitu pre približne osemdesiat ľudí.
„Niektoré akcie robíme v spoločenskej sále firmy Vjarspol, prípadne v školskej telocvični,“ povedal starosta Nitrianskeho Pravna Jozef Balčirák a pokračoval: „Podujatia sa snažíme prispôsobovať našim podmienkam a možnostiam. Samozrejme, robíme akcie pod holým nebom aj v zime, avšak o ich osude vždy rozhoduje počasie. Našťastie v posledných rokoch k nám bolo priaznivo naklonené.“
Podľa starostu pre chýbajúci kultúrny dom trpí kultúrny život v obci, pretože práve počasie limituje organizovanie niektorých podujatí.
Hrdý je však na amfiteáter v centre obce, ktorý je kľúčový predovšetkým pri organizovaní Pravnianskeho jarmoku, teda jedného z najväčších a najobľúbenejších podujatí v obci. Samozrejme, pripravujú v ňom aj ďalšie akcie, napríklad festival dychových hudieb alebo letné koncerty.
Samospráva sa rekonštrukciou starého prípadne výstavbou nového kultúrneho domu zaoberá už od roku 2004.
Balčirák hovorí, že „v roku 2008 sme dali na základe rozhodnutia poslancov vypracovať štúdiu a neskôr aj dokumentáciu pre územné rozhodnutie na výstavbu nového kultúrneho domu. Po jej vypracovaní sme však ďalej nepokračovali, pretože sme čakali na výzvy pre čerpanie peňazí z fondov Európskej únie. V súčasnosti sa pripravuje výzva z programu IROP, v ktorej by sme sa chceli uchádzať o peniaze. Myslím, že Nitrianske Pravno by si kvalitný kultúrny stánok zaslúžilo.“
Starosta doplnil, že jeho výstavba by stála asi tri milióny eur. Takúto sumu nevie obec z vlastných zdrojov zabezpečiť.
