Článok pokračuje pod video reklamou
PRIEVIDZA. Po dvoch rokoch zberateľ pohľadníc Michal Dobiaš prichádza s pokračovaním úspešnej publikácie Prievidza na starých pohľadniciach.
Druhý diel má názov Prievidza na nových pohľadniciach, pretože mapuje obdobie od roku 1945 až po súčasnosť, keď sa popri moderných technológiách pohľadnice dostávajú do úzadia.
Ľudí vystriedali stavby
Kniha Prievidza na nových pohľadniciach, rovnako aj jej predchodkyňa, unikátnym spôsobom mapuje históriu mesta, jej vývoj a premeny. Základom sú totiž pohľadnice, ktorých je v pokračovaní publikácie stodvadsať.
„Kniha je rozdelená do niekoľkých časti po desaťročiach, teda od roku 1945 až po prvé roky 21. storočia, teda po súčasnosť,“ priblížil autor Michal Dobiaš.
Pripomína, že kým pred rokom 1945 boli na pohľadniciach úplne bežne zobrazovaní ľudia, na novších sa už neobjavujú, dominujú na nich stavby či prírodné zákutia.
A aké stavby sú najčastejšie prezentované na pohľadniciach Prievidze? Dobiaš hovorí, že záleží na období, v ktorom vyšli.
„V päťdesiatych rokoch minulého storočia to bol jednoznačne pamätník z centra mesta, v šesťdesiatych rokoch nové sídlisko Píly, v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch ostatné sídliská. To, čo v danej dobe bolo nové, sa objavuje aj na pohľadniciach,“ zdôraznil Dobiaš.
Preto sú podľa neho práve pohľadnice výborným zdrojom pre mapovanie vývoja Prievidze.
„Pri každej pohľadnici v knihe, je komentár, čo je na nej odfotené. Pri zostavovaní mi s odbornými textami opäť pomáhal regionálny historik Erik Kližan,“ spomenul Dobiaš.
Kližan hovorí, že kým v prípade knihy Prievidza na starých pohľadniciach zostavoval texty z informácií, ktoré mal k dispozícii, v pokračovaní využil aj čosi iné.
„Vychádzal som už aj z vlastných skúseností, poznatkov a osobných zážitkov z mesta. Na novších pohľadniciach sú už totiž objekty, ktoré poznám. Niektoré som videl stavať, pri nich som sledoval ich premeny,“ vysvetlil Kližan.
Zaniknú pohľadnice?
Na posledných stranách novej knihy sú pohľadnice, ktoré uzreli svetlo sveta v posledných rokoch.
„Ide o unikátne a výtvarne mimoriadne vydarené pohľadnice zasneženej Prievidze, ktorých autorom je fotograf Lukáš Grešner. Úplne posledné sú v knihe pohľadnice, ktoré vyšli v roku 2015 pri príležitosti 660. výročia prvej písomnej zmienky o Necpaloch,“ spomenul Dobiaš a pokračoval: „Možno sú to jedny z posledných pohľadníc Prievidze, ktoré vyšli, lebo celkovo sú pohľadnice na výraznom ústupe, už sa takmer nevydávajú. Do popredia sa dostávajú moderné technológie, internet, telefóny. Je to škoda, pretože pohľadnice zachytávali príbehy ľudí.“
Kližan s Dobiašom celkom nesúhlasí. „Pohľadnice prežijú. Možno sa dostanú na okraj záujmu, no práve preto budú vzácne. Mail či esemesku po istom čase vymažeme, pohľadnica, ktorú si niekde odložíme, je oveľa trvalejšia a osobnejšia.“
Sypali poštové známky
Dobiašovi okrem Kližana pri zostavovaní publikácie pomáhali aj Lýdia Ondrejková, Lukáš Grešner a Imrich Gáplovský. Väčšina zverejnených pohľadníc je zo zbierky Michala Dobiaša, niektoré mu však zapožičali František Kučiak a Marián Šumichrast.
Knihu uviedli do života v prievidzskom Art point Centre. Rovnako ako v prípade prvej publikácie ju obsypali poštovými známkami. Okrem autora tak urobila aj mestská a krajská poslankyňa Eleonóra Porubcová a poslanec parlamentu Martin Klus.
„Knihu uviedol do života aj známy novinár Marián Ondáš. Bolo to symbolické, pretože práve on desiatky rokov informoval cez rozhlas o stavbách, ktoré sa postupne budovali v Prievidzi a zobrazované boli na pohľadniciach,“ dodal Dobiaš.
Novú knihu vyprevadili k čitateľom obsypaním poštovými známkami. (zdroj: Lukáš Grešner)
