Vladimír Prelovský trénuje vo Francúzsku. Srdcom je však stále Nováčan

NOVÁKY. Vladimír Prelovský je majstrom Československa ako hráč. Veľké úspechy však zaznamenal aj v pozícii reprezentačného trénera Tuniska, juniorov Československa či viacerých francúzskych klubov.

Momentálne sa pripravujete na desiatu sezónu vo francúzskom klube CN Livry Gargan. Na akej pozícii tam pracujete?

– Sedem rokov som pôsobil ako tréner prvého mužstva v druhej najvyššej súťaži N1. Po tomto čase som od áčka odišiel a tri roky sa venujem práci s mládežou. Na starosti mám tri kategórie – do pätnásť, sedemnásť rokov a rezervu áčka. Hlavným naším cieľom je príprava mladých hráčov, aby sa začlenili do áčka. Piati vodní pólisti už nastupujú v prvom mužstve, v celoštátnej súťaži sa nám podarilo obsadiť tretie miesto.

Aký je rozdiel medzi vodným pólom vo Francúzsku a na Slovensku?

– Veľký rozdiel je v základni. U nás hrá veľmi málo klubov a vo Francúzsku je ich približne osemdesiat. Hrá sa tam od celoštátnych súťaží až po štvrtú ligu a regionálne súťaže. To všetko sa odzrkadľuje aj na reprezentácii. Napríklad, na olympijských hrách v Rio de Janeiro Francúzi hrali a my nie. Mali sme aj dobrú generáciu, ktorá sa predstavila na hrách v Sydney, no v poslednom období sú naši hráči čoraz menej žiadaní. Napríklad, vo Francúzsku bol o ich služby kedysi oveľa väčší záujem.

Znamená to, že naše vodné pólo ide dole vodou?

– To nie. Keď sledujem novú generáciu hráčov, sú to chlapci silní a robustní. Dúfam, že sa vrátia na tú vlnku, ktorá tu bola. Snaží sa o to aj federácia, ktorá angažovala španielskeho trénera. Žiaľ, nepodarilo sa mu postúpiť na olympiádu, ale ako som počul, pokračuje ďalej. Verím, že sa mu podarí s mladou generáciou veľký úspech.

Sledujete vo Francúzsku aj počínanie si KVP Nováky?

– Hoci pôsobím vo svete, stále som srdcom Nováčan. S našimi mužstvami sem chodíme na sústredenia. Myslím, že súčasná generácia funkcionárov v Novákoch robí dobrú robotu, pretože i zahraničné kluby sem chcú chodiť na sústredenia. Je tu kvalita mužstiev, čo sa prejavilo aj na úspechoch všetkých kategórii, keď okrem jednej, všetky vyhrali majstrovský titul. Michal Gogola, Peter Nižný a Peter Tkáč je to hlavné trio, ktoré si zaslúži veľký obdiv.

(zdroj: archív - Vladimír Prelovský)

Na ktorý moment vo svojej kariére spomínate najradšej?

– U väčšiny športovcov sú to tituly, ale u mňa je to jednoznačne zápas o postup do finále majstrovstiev Európy. Ako reprezentačnému trénerovi juniorov sa mi vtedy splnil sen. V Bulharsku sme v predĺžení porazili domácich a postúpili sme do finále. Vtedy to naozaj nikto nečakal a bol to obrovský úspech. Mali sme však skvelé mužstvo, až 75 percent hráčov sa uplatnilo aj vo svete. O rok neskôr sme vďaka tomuto úspechu bojovali aj na majstrovstvách sveta v Kalifornii, kde sme obsadili siedme miesto.

Vaše prvé veľké trénerské angažmán sa viaže s Tuniskom. Ako spomínate na to?

– Zo začiatku to bolo veľmi ťažké, pretože tam bola jazyková bariéra. Prvé mesiace som však vydržal a potom to išlo, obsadili sme druhé miesto na majstrovstvách Afriky, keď sme prehrali len s Egyptom.

Ako sa vlastne zrodil prestup do takejto exotickej krajiny?

– Všetko to bola vec náhody. Bol som trénerom prvého mužstva v Novákoch a národný tím Tuniska organizoval sústredenie v Piešťanoch. Kamarát a tréner Jozef Cifra mi telefonoval, či by sme si nezahrali. V tej dobe sa veľmi necestovalo, takže takýto lukratívny zápas sme nemohli odmietnuť. Všetko sme zorganizovali u nás v Novákoch a po stretnutí prišli do klubovne prezident tuniskej federácie s kapitánom a tlmočníkom. Prišli s ponukou, či by som neprebral reprezentáciu Tuniska, čo bolo pre mňa veľkým prekvapením. Povedal som, že neviem po francúzsky, no oni mi sľúbili tlmočníka. Jazyk som sa však postupne začal učiť sám, čo sa aj vyplatilo, pretože som žiadneho tlmočníka nedostal. Prvé dva mesiace boli ťažké, no potom, ako som povedal, to išlo.

Aké sú vaše ciele pred začiatkom sezóny 2016/17?

– Jednoznačne práca s mládežou. Pokiaľ bude klub spokojný, rád zostanem. Raz by som sa však chcel vrátiť domov, ak budú v Novákoch potrebovať pomocnú ruku, určite sa brániť nebudem.

(zdroj: archív - Vladimír Prelovský)