CHRENOVEC-BRUSNO. Folklór z hornej Nitry už niekoľko desaťročí prezentuje verejnosti dedinská folklórna skupina Hájiček z Chrenovca-Brusna. Popri staršej generácii sa o zachovávanie tradícií snaží aj tá najmladšia, a to v detskom folklórnom súbore Malý Hájiček.
Zabudnuté piesne
História zoskupenia staršej generácie sa začala písať v roku 1979. Repertoár súboru tvorili historické vojenské piesne, na ktorých stavali svoje prvé programy. Sú to však i vianočné koledy a pastorely zo zbierky miestneho učiteľa Gašpara Drozda zo začiatku 19. storočia, na základe ktorých vznikla aj pieseň „Daj boh šťastia tejto zemi". Tú ako prvý naspieval práve Hájiček.
„Dedinská folklórna skupina Hájiček vznikla oficiálne v roku 1979, ale našou vlastnou kultúrou sme sa začali zaoberať v roku 1983. Bol to rok, kedy sa na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve pripravoval program horná Nitra a Turiec, čiže bola to taká prvá príležitosť, aby sme vystúpili na veľkom javisku pred početným obecenstvom. Ale, čo bolo vtedy najdôležitejšie, aby sme prezentovali tradičnú ľudovú kultúru z našej obce alebo z nášho okolia," povedal vedúci skupiny a autor programov Emil Trgiňa mladší.
Ako spomenul, na hornej Nitre v tom čase neexistovala skupina, ktorá by prezentovala hornonitriansku kultúru, Hájiček sa však dostal do kontaktu s odborníkmi v oblasti ľudovej kultúry, ktorí jeho členov presvedčili, že aj na hornej Nitre niečo môže byť.
„Vtedy sme sa tak tvrdo pustili do ľudového výskumu v našej obci a okolitých obciach handlovskej doliny a na naše prekvapenie sme objavili mnohé zabudnuté piesne, mnohé tance, zvyky, ktoré sa vlastne nespievali v iných regiónoch na Slovensku. Dá sa preto povedať, že to boli piesne, ktoré prezentovali tento región," priblížil.
Generácie sa menia
Originálnym na Slovensku sa Hájiček stal pre využívanie signálnych nástrojov - pastierskych trúb alebo trombít, ktoré si vďaka zručnosti svojich členov vyrába a zadovažuje sám. K hre na týchto nástrojoch doviedol skupinu fujarista a píšťalkár Jozef Peško, ktorý s ňou nahral CD v roku 1993.
„Pri vystúpení v Bratislave sme si požičali jednu trombitu z Lúčnice a o dva roky sa našiel medzi nami jeden všemajster Miško Ondrejovič Dubniceje, ktorý ich začal vyrábať. K nemu sa pridal ešte ďalší ľudový umelec, ktorý s nami účinkuje, a to Janko Procner. Takže máme dvoch výrobcov trombít alebo pastierskych rohov," doplnil vedúci skupiny.
Základ zoskupenia tvorí podľa Trgiňu partia ľudí, ktorá stála pri jeho zrode, vekový priemer je tak podľa neho vysoký.
„Ale už v roku 1985 sme pre potreby dedinskej folklórnej skupiny vytvorili aj detský folklórny súbor Malý Hájiček. Ten vlastne nadväzoval na programy, ktoré folklórna skupina robila a mali sme množstvo spoločných vystúpení," ozrejmil.
Je to teda podľa jeho slov už vyše tridsať rokov, čo Malý Hájiček existuje, no sú tam veľké zmeny.
„Generácie sa menia, momentálne je obdobie, že aj na vystúpení na Hornonitrianskych folklórnych slávnostiach mal najstarší člen Malého Hájička šesť rokov. Nacvičoval som teda s deťmi, ktoré chodia do materskej školy, po nastúpení na základnú školu nás však opustia, keďže ich zaujíma už iný program," vysvetlil.
Ekumenický festival
Hájiček ročne absolvuje okolo stopäťdesiat vystúpení, v nich predstavuje svoj originálny repertoár, ktorý pred viac ako tridsiatimi rokmi začal tvoriť na základe výskumov vo vlastnej obci. Celkovo za svoju históriu absolvoval už viac ako tisíc predstavení na Slovensku i v zahraničí.
Okrem vystúpení je skupina známa aj organizovaním rôznych folklórnych podujatí na hornej Nitre. Najznámejším je medzinárodný ekumenický festival vianočných piesní a tradícií v autorskom aj v ľudovom tvárnení „Dni kolied kresťanov Slovenska", ktorý začal písať svoju históriu v roku 1991.
