PRIEVIDZA. Obyvateľka z prievidzskej Dlhej ulice sa po istom čase vrátila zo zahraničia a na svojom balkóne našla hniezdiť sokola myšiara. Zavolala preto Vladimíra Slobodníka z Ochrany dravcov Slovenska.
Na hornej Nitre ubudlo v posledných rokoch lastovičiek aj vrabcov Čítajte Domáca pani z nových prisťahovalcov nebola nadšená pre neporiadok na balkóne. Spolu so Slobodníkom začali s postupným čistením balkóna.
„Najskôr som vyčistil prvý meter, aby si zvykli na pomalé pohyby, domáca pani už v ďalších dňoch vyčistila zvyšok balkóna,“ priblížil Slobodník.
Majiteľke balkóna sa zlepšila nálada, keď im nepohodlné hniezdo vymenili za hniezdnu podložku s pilinami, do ktorej Slobodník následne preložil aj vajíčka. Postupne sa vyliahlo šesť mláďat.
Majiteľka bytu si vytvorila s netradičnými nájomníkmi vzťah, a keď z hniezda odletel aj posledný sokol, s plačlivým hlasom sa opäť ozvala Slobodníkovi: „Už odletel aj posledný sokolík.“
Vracajú sa aj každý rok
Nie je to ale jediný prípad. Na hornej Nitre sa sokol myšiar vyskytuje pomerne často. V súčasnosti žije len v Prievidzi a blízkom okolí viac ako desať párov. Napríklad na Zapotôčkoch, na sídlisku Píly, v Novom meste aj na Kopaniciach. Ale sokoly myšiare hniezdia aj v Handlovej či v Novákoch. Na niektoré balkóny opakovane prilietajú aj šesť rokov.
„Vždy je potrebné zabezpečiť balkón tak, aby mláďatá nevypadli,“ hovorí Slobodník o zákonom chránenom sokolovi myšiarovi.
Ide o najbežnejšieho sokola v strednej Európe. Pôvodne hniezdil v dvoch prírodných biotopoch. Prvým boli staré stromy v nižších polohách, hlavne v dutinách, ktoré predtým obýval náš najväčší ďateľ - tesár čierny. Keď diery zvetrali a zväčšili sa, nasťahoval sa do nich sokol.
Druhým biotopom boli podľa Slobodníka vysoké pohoria Slovenska, v skalných stenách, kde nebol väčší sokol sťahovavý.
Čistia okolie od hlodavcov
Najväčší problém vidí Slobodník v narúšaní prírody horolezcami a nadmerným vyrubovaním stromov medzi poliami a v lesoch. Stromových dutín je menej, a tak sa sokoly sťahujú do blízkosti ľudských príbytkov.
„Väčšinou hniezdia od druhého poschodia vyššie a dokážu to až po trináste,“ spomína Slobodník a dodáva, že prioritne si vyberajú menej navštevované balkóny a menej otvárané okná.
Prichádzajú v jarnom období a pozorne si vyberajú opustenejšie. Tie pre nich vytvárajú dokonalú intimitu pre zahniezdenie. Najskôr si upravia črepníky, gauč alebo iné predmety na balkóne. Racionálnym dôvodom pre toto ich konanie podľa Slobodníka je, aby boli vajíčka v bezpečí a nekotúľali sa.
Okolie domov čistia hniezdiace sokoly od myší aj hrabošov. Keďže sokol myšiar je charakteristický najmä dlhším chvostom a špicatým zakončením krídel, dá sa ľahko rozoznať od ostatných dravcov. Samec a samica majú rozdielne sfarbenie a zaujímavý je fakt, že mláďatá sú sfarbené ako samica.
Dvojmesačné hniezdenie
Aby sťahovanie sokolov do blízkosti ľudských obydlí nenabralo enormné rozmery, Slobodník spolu so svojím synom osadili na niektoré elektrické stĺpy vo výške sedem až osem metrov polobúdky vhodné pre tieto dravce.
Faktom je, že z dvadsiatich nainštalovaných polobúdok je každoročne aspoň osemnásť obsadených a mláďatá v nich vychováva rodičovský pár sokola myšiara.
Začínajú hniezdiť v apríli a po znesení vajíčok, najčastejšie je ich štyri alebo päť, ich zohrievajú dvadsaťosem až tridsať dní. Po vyliahnutí mláďat ich rodičia kŕmia dvadsaťsedem až tridsaťtri dní.
Hniezdenie sokolov myšiarov teda trvá zhruba dva mesiace. Následne opúšťajú hniezdo.
Autor: Lívia Junásová
