PRIEVIDZA. Extrémne a čoraz častejšie výkyvy počasia pozorne sledujú aj lesní hospodári.
„Zmenu klímy vnímame. Dlhé obdobie neprší a potom prídu výdatné a intenzívne zrážky so silným vetrom, následkom ktorého vznikajú veľké kalamity,“ povedal Rudolf Gábriš z prievidzského závodu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.
Klimatológ: V budúcnosti musíme s výdatnými zrážkami počítať Čítajte Podľa Gábriša je najväčšou hrozbou pre les vietor. Pripomenul udalosť z 22. júna 1999, kedy dlhotrvajúci dážď a veterná smršť spôsobil na listnatých lesoch v pohorí Považský Inovec obrovské škody. Lesníci odhadujú, že vietor poškodil tristopäťdesiattisíc metrov kubických dreva a vzniklo osemstopäťdesiat hektárov holín.
„Stromy ležali vyvrátené ako zápalky v smere vetra. Vetrovej kalamite predchádzali intenzívne zrážky, pričom došlo k rozmočeniu pôdy. Množstvo zrážok namerané v júni na neďalekej hydrometeorologickej stanici dosiahlo dvestoštyridsať milimetrov, čo je viac ako tretina ročného priemeru. Pôda bola rozmočená a stabilita stromov sa výrazne znížila. Tie boli následkom silného nárazového vetra väčšinou vyvrátené a nie zlomené,“ opísal kalamitu Gábriš.
Naopak nedostatok zrážok podľa jeho slov oslabuje lesné ekosystémy, ktoré sú potom náchylné na poškodenie podkôrnym hmyzom.
„Teplé a suché počasie, extrémne vysoké teploty v letnom období, podporujú rýchly vývoj škodcov. Lykožrút smrekový má v súčasnosti v priebehu vegetačného obdobia aj tri generácie. V minulosti mal v závislosti od nadmorskej výšky jednu až dve generácie. V lesných porastoch v nadmorskej výške nad tisíc metrov s ním neboli žiadne problémy. V súčasnosti aj v týchto polohách poškodzuje smrekové porasty,“ povedal Gábriš.
Do prevencie pred povodňami a suchom vodohospodári investujú milióny Čítajte Zmenu klímy si lesníci všimli aj v reprodukcii lesa.
„Bohaté semenné roky u našej hlavnej listnatej dreviny, buka lesného, boli každých sedem až osem rokov. Dnes sa interval skrátil na dva až tri roky, ale kvalita semennej suroviny závisí od vývoja počasia v danom roku.“
Za ostatných dvadsať rokov lesní hospodári v Prievidzi preto zmenil celkový spôsob hospodárenia.
„Zabezpečujeme obnovu lesa prevažne z drevín prirodzene sa zmladzujúcich, u ktorých je predpoklad, že v rámci prirodzeného výberu sú prispôsobené stanovištným podmienkam,“ vysvetlil.
Mnohé opatrenia smerujú k zvýšeniu stability lesných porastov, aby zabezpečili ich výškovú, hrúbkovú a drevinovú diferencovanú štruktúru. Výsledkom ich snahy je relatívne nízky podiel náhodnej ťažby v prievidzských lesoch.
