HORNÁ NITRA. Charakteristickou črtou tohtoročného leta nie sú extrémne horúčavy, ale výskyt intenzívnych búrok a výdatných prívalových zrážok. Bolo ich výrazne viac ako pred rokom. Informoval o tom klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško. Naopak, minulé leto boli pomerne dlhé obdobia s nedostatkom zrážok a prevládalo suché a horúce počasie.
Prívalové povodne vznikajú dôsledkom vysokej intenzity zrážok, ktoré spadnú v krátkom čase, v priebehu desiatok minút.
„Povodne tohto typu sa u nás vyskytujú najčastejšie pri intenzívnych búrkach a zvyčajne spôsobujú v našich klimatických podmienkach rýchlu deštrukciu pôdy, úrody, majetku a v najhoršom prípade môžu viesť aj k ujme na zdraví či životoch ľudí.
V závere júla sme na Slovensku zaznamenali niekoľko prípadov intenzívnych zrážok, ktoré sa viazali na výskyt búrok a viedli k vzniku prívalových povodní,“ píšu v analýze meteorológovia Cyril Siman a Jozef Pecho.
V tohtoročnom lete je Slovensko systematicky v priestore, kde sa striedajú teplé a chladnejšie vzduchové hmoty, vysvetlil Pavel Faško. Teplý vzduchu sa podľa jeho slov udržuje v juhovýchodnej Európe a studený v severozápadnej Európe. Pri výmene týchto vzduchových hmôt sa vyskytujú pravidelne zrážky, pričom prevažujú výdatné búrkové lejaky a intenzívne dažde. Veľa zrážok podľa klimatológa podporuje aj skutočnosť, že fenomén El Niňo bol v roku 2015 a na začiatku roka 2016 veľmi výrazný a podmienil, že do atmosféry Zeme sa dostalo veľa vodných pár.
Výdatné zrážky sa vyskytovali aj v minulosti. Na konci 20. a v doterajšom priebehu 21. storočia je takýchto situácií podľa odborníka viac.
„Pribúda častosť a hustota výskytu vysokých úhrnov zrážok,“ konštatoval Faško.
Príkladom môže byť výskyt denných úhrnov zrážok na letisku v Prievidzi, kde je meteorologická stanica v prevádzke od roku 1972.
Podľa Faška denný úhrn zrážok vyšší alebo rovný štyridsať milimetrov už môže v určitých prípadoch spôsobiť škody. Za posledných dvadsaťpäť rokov ich pritom v Prievidzi zaznamenali šestnásť. Predtým, za dvadsať rokov od začiatku merania do roku 1991, sa vyskytli iba štyrikrát.
„Netreba zabudnúť na fakt, že pri vyššej teplote vzduchu je atmosféra schopná obsiahnuť aj väčšie množstvo vodných pár, z čoho vyplýva, že môže padať aj viac zrážok. Ak akceptujeme klimatickú zmenu podmienenú činnosťou človeka a globálne otepľovanie, tak musíme počítať aj v budúcnosti s tým, že výdatnejšie zrážky sa budú vyskytovať,“ povedal.
Hlavnou príčinou tohto trendu je podľa Cyrila Simana a Jozefa Pecha stále vyšší obsah vodnej pary v zemskej atmosfére, ktorý rastie ako následok zvyšovania priemernej globálnej teploty atmosféry a povrchu oceánov.
„Preto, ak nad pevninami nastanú vhodné poveternostné podmienky, môže v konkrétnych prípadoch spadnúť v priemere o dvadsať až päťdesiat percent viac zrážok, než tomu bolo napríklad pred päťdesiatimi rokmi. Ešte väčším problémom je však rastúca intenzita zrážok,“ varujú meteorológovia.
