PRIEVIDZA. Polievky, kaše a múčne jedlá sú typické pre hornú Nitru. Vyplýva to z publikácie, ktorú pred časom pripravili ako maturitný projekt študenti hotelovej akadémie v Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Prievidzi pod vedením pedagogičky Kvetoslavy Ďurčovej.
V špeciálnej kuchárskej knihe nie sú len recepty z obcí a miest prievidzského regiónu, ale aj rôzne zaujímavosti a gastronomické zvyklosti.
Oslovili veľa ľudí
„Maturanti chceli zmapovať stravovacie zvyklosti v obciach Prievidzského okresu a zachovať tradičné recepty pre súčasné i budúce generácie gazdiniek. Výsledné dielo je dôkazom, že sa im to podarilo,“ zhodnotila Kvetoslava Ďurčová.
Príprava publikácie, na ktorej sa aj ona podieľala, však nebola jednoduchá. Keďže chceli mať pestré zastúpenie receptov zo všetkých kútov regiónu, museli osloviť veľké množstvo ľudí, vysvetliť im ich zámer a zaznamenávať informácie. Prešli však aj množstvo kuchárskych kníh, ktoré už v okrese vyšli a aj z nich čerpali.
„Spolu so žiakmi sme vyskúšali prípravu mnohých jedál a do publikácie sme zaradili len tie najlepšie. Všetky sme si po uvarení či upečení nafotili, takže aj snímky v knihe sú naše, autorské,“ priblížila Ďurčová.
Na konferencii o cestovnom ruchu, ktorú organizujú maturanti Strednej odbornej školy obchodu a služieb, knihu uviedol do života známy kuchár a gurmán Jaroslav Židek. Vznik publikácie pochválil a ocenil aj skladbu, chuť a estetiku pripravených jedál.
Stačilo pár surovín
Prievidzský okres má päťdesiatdva obcí a miest, preto je podľa Ďurčovej ťažko hľadať jedlá typické pre tento región.
„Mnohé sa podobajú hlavne surovinami. Ovplyvnené však boli aj majetkovými pomermi, počtom členov rodiny, náboženstvom, ročným obdobím, zvyklosťami či úrodnosťou pôdy,“ zdôraznila.
Isté je, že pre hornú Nitru sú typické polievky, kaše a múčne jedlá.
Podľa Ďurčovej „ich gazdinky ozvláštňovali domácimi produktmi, teda mliekom, tvarohom, syrom, maslom, vajíčkami, makom, orechmi, ovocím, slaninkou, kapustou, zemiakmi, občas i mäsom. Suroviny sa skrátka obmedzovali na to, čo sa doma dopestovalo na poli alebo dochovalo v chlievoch a maštaliach. Z pár surovín však dokázali vyčariť nespočetné množstvo slaných aj sladkých dobrôt.“
Nevie povedať, či sú všetky jedlá v publikácii dodnes typické pre jednotlivé obce a mestá.
„Stretli sme sa s tým, že recepty, ktoré boli v niektorých rodinách tradičné, v iných ich poznali len málo alebo vôbec. Záležalo vždy aj na tom, odkiaľ ich gazdinka priniesla, teda či sa do obce vydala alebo bola na robotách v zahraničí, prípadne jedlo vzniklo v ich domácnosti spontánne a potom sa varilo dlhé roky. Nebolo v našich silách osloviť všetkých, aby sa na typickom jedle obce zhodli. Našou snahou bolo zverejniť aj menej známe recepty, no autentické.“
Celkovo sa autorom publikácie podarilo zozbierať vyše dvestotridsať receptov, v knihe ich je nakoniec asi stoštyridsať. Každá obec alebo mesto okresu má zverejnené najmenej jedno jedlo.
Štríco aj prdlajs
Keď maturanti skúšali recepty, zaujala ich nielen chuť, ale v mnohých prípadoch aj nezvyčajné názvy jedál.
„Hlavne jedlám z múky či zemiakov dávali v minulosti ľudia svojské názvy, napríklad friškije pagáče, okržálky, flutne, prievlačky, biaľoše, štríco, krapne, úhrabky, podlesník, pučiavka, fučka, macharne, trhance, lokše, slíže, obalance, prdlajs, meteník a mnohé ďalšie. Fazuľovo kapustovú polievku niekde volali čardáš, koláč mrežovník drotuár, kachľa bol koláč v tvare kachlice a sodáš koláč so sódou.“
V publikácii sú tiež zverejnené archaické výrazy súvisiace s kuchyňou, teda akýsi gastronomický slovník starej mamy. Oživením sú tiež povedačky, porekadlá a úslovia, ktoré súvisia s jedlom a jedením.
„Teší ma, že v súčasnosti dediny a mestá organizujú množstvo podujatí, ktoré dýchajú históriou, tradíciami a nezabúdajú ani na gastronomickú časť. Vždy ponúkajú ochutnávky, miestne špeciality od srdca pripravované gazdinkami. Je to obrovská devíza a bohatstvo nášho regiónu, že nezabúdame na tradície a zvyklosti našich starých rodičov,“ zdôraznila Ďurčová a dodala: „Obrovská poklona patrí všetkým nadšencom, ktorí udržiavajú a šíria myšlienky zachovania miestnych tradícií pre ďalšie generácie. Presne túto úlohu splnilo aj vydanie našej publikácie.“
