Piatok, 15. november, 2019 | Meniny má Leopold

Majster Československa Ján Stejskal: Kedysi sa cyklisti nadreli, teraz sa niektorí len vezú

Drží rekord v počte štartov na cyklistických pretekoch Okolo Slovenska. Náročné podujatie absolvoval sedemnásťkrát.

Ján Stejskal - ikona československej cyklistiky. Ján Stejskal - ikona československej cyklistiky. (Zdroj: archív - Ján Stejskal)

PRIEVIDZA. Rekord Prievidžana Jána Stejskala môže aktuálne ohroziť jedine pretekár trenčianskej Dukly Maroš Kováč. Ten etapové podujatie, ktoré je zaradené do cyklistického kolotoča UCI, absolvoval pätnásťkrát. Bývalý cyklista v rozhovore opísal detaily zo svojej bohatej kariéry, no prezradil i svoj pohľad na súčasnú cyklistiku.

Preteky Okolo Slovenska ste od roku 1969 absolvovali nepretržite sedemnásťkrát. Na chrbát vám však dýcha stále aktívny jazdec Maroš Kováč.

– Je pravda, že mu chýbajú len dva štarty, no má už 39 rokov. Moja aktívna kariéra bola tiež dlhá, ale myslím, že to bude mať veľmi ťažké. Prajem mu to i keď si myslím, že sa mu to nepodarí. Minulý rok síce vyhral jednu etapu, no roky zrejme neoklame.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vy ste ukončili kariéru v štyridsiatke. Prečo až tak neskoro?

– Cyklistika ma stále bavila a nechcel som sa jej vzdať. V roku 1988 som však po 22 rokoch skončil. Výkonnosť by tam možno ešte bola, ale chýbala skôr motivácia, pretože v tom čase fungovali kluby úplne inak. Cyklistika sa delila na profesionálnu a amatérsku. Tú profesionálnu som robiť nemohol, pretože boli zatvorené hranice a málokto sa dostal do sveta. Dnes nie je problém byť medzi profesionálmi, stačí byť dobrý, alebo si to vybavíte. My sme takú šancu nemali. Dá sa teda povedať, že som bol vždy len amatér.

Amatér? Chcete povedať, že ste chodili do práce?

– To zas nie. Špičkoví športovci síce boli niekde zamestnaní, no do roboty nechodili. Napriek tomu sme mali svoje výplaty. Pokiaľ som pretekal, stačilo, keď som bol v závode evidovaný ako zamestnanec. Ja som bol v Pravenci technológom investičnej výstavby a v podstate ani neviem, čo to znamená.

To ste sa v robote nikdy ani neukázali?

– Nie. Mal som výsledky v cyklistike a to stačilo. Vedenie bolo vždy spokojné a na základe toho som dostával svoj plat. V tom čase bolo príživníctvo trestným činom, a tak som niekde evidovaný byť musel. Sústredil som sa však vždy len na cyklistiku.

Nezdá sa vám to trošku nespravodlivé?

– Určite nie, kedysi to takto fungovalo. Nespravodlivé je to oproti tejto dobe, pretože teraz podpíše športovec zmluvu na jeden rok a má vybavené, zatiaľ čo my sme museli stále tvrdo pracovať. Nesťažujem sa na tú dobu, aj my sme pretekali vonku. Vždy sme sa však museli vrátiť domov.

Nerozmýšľali ste nad útekom z Československa?

– Pár ľudí to dokázalo, no ja nie. Hoci som bol slobodný, nemal som žiadne záväzky a v zahraničí som ostať mohol, nedokázal som to. Ak mám úprimne povedať, môj otec bol riaditeľom lesných závodov a ak by som odišiel, vyhodili by ho. Napriek týmto všetkým atribútom si myslím, že doba bola kedysi lepšia. Keď si to len zoberiete, kto vám dá byt? Mladí ľudia to majú veľmi ťažké a skutočne im nezávidím. My sme nemali na rozdávanie, ale nič nám nechýbalo.

Aký bol v tom čase váš plat?

– Pretekal som na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a zarábal som okolo 3 500 korún, čo bolo na tú dobu skvelé. Byt som platil 160 korún a ostatné mi zostalo. Dnes by som musel zarobiť 30-tisíc eur, aby sa to tej sume vyrovnalo. Ak sa mám priznať, ani som nevedel, že platím byt. Taká smiešna položka to bola. Ja som si dovolil každé dva roky kúpiť auto, pretože som na to mal. A dnes čo, za byt zaplatíte tristo eur a keď zarábate štyristo, čo vám ostane. Je to strašné...

Aké rozdiely vidíte medzi súčasnou cyklistikou a tou, v ktorej ste pretekali vy?

– Vidím tam veľmi veľký. Keď sa pozerám na dojazdy, my sme jazdili každý sám za seba a nikto nám nepomáhal. Vyhral som mnoho pretekov, no kolegovia mi pomohli možno päťkrát, inak som si to vyhral sám. Keď sa teraz pozriete na Tour de France, tam súperia štyria až piati pretekári a ostatní ich ťahajú. Sagan či Kittel nešliapnu navyše, kolegovia ich dotiahnu na sto metrov pred cieľ. Oni nie sú narobení, ja som bol v cieli zničený ako mulica. Niečo sa šprintérom stane, tak ich všetci čakajú, zatiaľ čo mňa nikto nečakal. V tom sa mi cyklistika zdala krajšia, pretože teraz pretekári nepotrebujú ani hlavu. Majú vysielačky a manažéri im radia, čo je na veľkú škodu. Beriem, že musia prejsť dvesto kilometrov, no majú obrovskú podporu. V tom je tá cyklistika neporovnateľná. Navyše, bicykle, na ktorých sme jazdili my boli z hliníka, zatiaľ čo teraz sú z karbonu. Vtedy mal bicykel deväť a teraz má skoro o tri kilá menej.

Trápi vás ešte niečo?

– Etapy sú občas nezaujímavé. Pretekári síce idú 230 kilometrov, no dvesto sa rozprávajú a vozia. Beriem to, že ide o najťažšie preteky na svete, no jazdci si vyhovejú, čo za našich čias nebolo. Tímová práca bola veľmi slabá, každý išiel sám za seba. Je to náročné, no naša cyklistika bola ďaleko ťažšia. Nás bolo tiež dvesto na štarte, ale každý chcel vyhrať.

Čo hovoríte na obrovské úspechy Petra Sagana?

– Sagan je veľký pretekár, to nikto nemôže poprieť. Je uznávaný a vynikajúci, obrovská reklama pre našu malú krajinu. Máme majstra sveta, no netreba zabudnúť, že aj Bašku, ktorý je majstrom Európy. Čo ma však mrzí, na Slovensku sa pre to nič nedeje. Je tu len pár stredísk a tých profesionálov máme veľmi málo.

Chodíte si aj teraz zajazdiť?

– Áno, v roku 1992 sme založili prvý súkromný klub s názvom Stejskal Team. Darilo sa nám, mali sme mládež a každý tretí deň sme chodili po pretekoch. Stálo to však množstvo peňazí, ktoré sme vtedy vedeli zohnať, ale teraz je to priam nemožné. Dnes nedá nikto nič. Tí, čo by dali, nemajú a tí, čo majú, nechcú dať.

Na ktoré úspechy si spomínate rád. A prečo práve na tieto?

– V roku 1972 bola Okolo Slovenska etapa Rimavská Sobota – Prievidza. Pred sezónou som si povedal, že ju musím vyhrať. Nakoniec sa to aj podarilo, do konca života na to nezabudnem, pretože bolo piatok trinásteho. Je to pre mňa taká satisfakcia, pretože som ľuďom z hornej Nitry ukázal, že na to mám. V tej etape som bol stále v prvej trojke a nazbieral som toľko bodov, že som nakoniec vyhral fialový dres, predchodcu dnešného zeleného. Bol to parádny výsledok, pretože ľudia v tej dobe mali oveľa väčší záujem o šport. Dnes ide pelotón pretekov Okolo Slovenska cez Prievidzu a nikto tam nie je, zatiaľ čo v našich časoch boli všade špaliere ľudí. Plné mestá i dediny, to bolo niečo neuveriteľné. Preteky Okolo Slovenska však mali kedysi vysokú úroveň, zatiaľ čo teraz sem chodia treťotriedne a horšie tímy. Kedysi sem chodila špička, ako keby tam teraz prišiel napríklad Cavendish. Ten však na Slovensko nikdy nepríde, pretože preteky nemajú potrebnú úroveň. Ja nechcem nič dehonestovať, ale keď je cena pre víťaza v absolútnom poradí dvetisíc eur, to je smiešne. Za našich čias sme dostávali autá.

 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Policajti bili študentov, chceli sme ich podporiť
  2. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať
  3. 30 rokov slobody: Predplaťte si SME.sk za mimoriadnu cenu
  4. Noc divadiel má okrúhle výročie a je v znamení Nežnej revolúcie
  5. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku?
  6. Raj prírodného snehu Aflenzer Bürgeralm v regióne HOCHsteiermark
  7. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  8. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček
  9. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku?
  10. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  1. O2 opäť pripomína, že sloboda nie je samozrejmosť
  2. Čo funguje v českom obchodnom registri lepšie ako na Slovensku
  3. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku?
  4. Noc divadiel má okrúhle výročie a je v znamení Nežnej revolúcie
  5. 30 rokov slobody: Predplaťte si SME.sk za mimoriadnu cenu
  6. Laserovou terapiou proti chorobám z povolania
  7. Policajti bili študentov, chceli sme ich podporiť
  8. Zdarma doživotně radary a zľava 23 % na autokamery Mio MiVue 731
  9. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou
  10. Zo staršieho domu moderné sídlo pre mladú rodinku
  1. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 8 669
  2. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 8 249
  3. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 7 819
  4. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy 6 643
  5. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 6 593
  6. Príbehy z raketovej základne, ktoré ste nikdy nemali počuť 6 440
  7. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 6 178
  8. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE 5 883
  9. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček 5 448
  10. 30 rokov slobody: Predplaťte si SME.sk za mimoriadnu cenu 4 875

Hlavné správy z SME | MY Horná Nitra - aktuálne správy

Na prievidzskom námestí si pripomenuli výročie Nežnej revolúcie (+FOTO)

Na pódiu premietali archívne videá, ktoré zachytávali významné okamihy z novembra 1989.

Chrípková chorobnosť v TSK klesla tento týždeň takmer o pätinu

Lekári v Trenčianskom samosprávnom kraji nahlásili tento týždeň Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne 4264 akútnych respiračných ochorení.

Ilustračné foto

Online rezervácie ľudia vítajú

V ambulanciách v okrese však pretrváva aj jav, že pacienti prídu k lekárovi bez objednania.

Ilustračné foto.

Spomienky na nežnú: Dnes môžeme všetko, no nemáme čas

Mnohí ľudia sa pri rekapitulácii novembra ´89 zhodujú na tom, že im život obrátil naruby. Nie všetky zmeny však s odstupom času vnímajú ako pozitívne.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ďalšia tragická nehoda pri Nitre. Obeť má len osemnásť rokov

Vodič vystúpil z auta na rýchlostnej ceste. Neprežil.

Päť tínedžerov, ktorí zomreli pri nehode, študovalo v Nitre. Zahynuli aj rodičia žiačky

Cestu, na ktorej sa stala tragédia, je už otvorená. Na úseku dočasne znížili rýchlosť.

Vodič autobusu, v ktorom zomreli ľudia, má dlhoročné skúsenosti

Bezpečnostné pásy nie sú v prímestských linkách povinné.

Vybrali SME

Už ste čítali?