PRIEVIDZA. Obete druhej svetovej vojny už pripomínajú v Prievidzi dlažobné kocky s mosadznou tabuľkou s ich menami a dátumami narodenia i úmrtia.
Malé pamätníky, ktoré majú verejnosť upozorniť na zločiny holokaustu, prišiel do metropoly hornej Nitry osadiť priamo autor celosvetového projektu „Stolpersteine" nemecký umelec Gunter Demnig. Urobil tak na popud Občianskeho združenia Spolu sme Prievidza.
Urobili prvý krok
Kamene s mosadznou tabuľkou a menami ôsmich zavraždených Prievidžanov osadil umelec priamo na miestach, kde v minulosti žili.
Na Námestí slobody pred budovou Slovenskej sporiteľne sa Prievidžania i návštevníci mesta tak môžu stretnúť s pamätnou tabuľkou Félixa a Berty Rosenthalovcov, na rohu Pribinovho námestia a Námestia slobody nájdu kamene s menami Jozefa, Margity, Judity a Eriky Wernerovcov, na Košovskej ceste pred bývalou synagógou zase s menami Izáka a Matildy Hellmannovcov.
„Iniciatíva Spolu sme Prievidza sa rozhodla pripomienkové kamene priniesť do Prievidze práve preto, že sa dlhodobo venujeme aj histórii mesta. Často sme si kládli otázku, čo môžeme urobiť my sami preto, aby sa takáto hrôza, holokaust do budúcna nikdy neopakoval. Každý z nás môže začať od seba a možno je úplne jedno, aké aktivity urobí, dôležité je, aby začal. A naša aktivita, ktorá ide od nás, je práve osadenie pamätných kameňov Stolpersteine," povedal predseda iniciatívy a prievidzský mestský poslanec Michal Dobiaš.
Kamene sú podľa neho venované mestu, pamiatke ľudí, ktorí boli násilne zavraždení.
„Možno po tejto našej iniciatíve urobí veľa ďalších obyvateľov svoj vlastný krok, ktorý venuje pamiatke týchto ľudí," poznamenal.
Chcú viac, ako číslo v učebnici
Koncept projektu podľa jeho autora Guntera Demniga spočíval v tom, aby sa mená obetí vrátili na miesta, kde zlo v podobe holokaustu začalo, pretože ľudia si nevedeli predstaviť a ani dnes nevedia, čo sa dialo v koncentračných táboroch, kým ich nenavštívia.
„Idea teda spočíva v tom, aby sa tí ľudia vrátili na miesta, kde boli doma, pretože sa hovorí, že na človeka sa zabudne vtedy, keď sa zabudne jeho meno," ozrejmil.
Autor celosvetového projektu Gunter Demnig osadil pamätné kamene už aj v Prievidzi. (zdroj: TASR)Dôležité podľa neho je, aby sa do projektu zapojili mladí ľudia, ktorí práve cez Stolpersteine majú iný prístup k dejinám, ako keď si len nalistujú učebnicu dejepisu.
„Pretože, keď čítame v učebniciach o počte šesť miliónov Židov, je to pre nás len abstraktný pojem, ale keď zrazu vidíme tento kameň, na ktorom je meno a s ním je spojený aj osud, ktorým si rodina prešla, je to niečo rukolapné, na čo nezabudneme," dodal.
Prežila hrôzy koncentráku
Zrejme poslednou Prievidžankou, ktorá prežila pobyt v koncentračnom tábore, je skoro 90-ročná Ružena Becková (rodená Steinerová). Obeťami holokaustu, ktoré pripomínajú v Prievidzi dlažobné kocky s ich menami, boli jej spolužiaci. Ako povedala, to, čo prežila, ju stále bolí.
„Narodila som sa v 1927, čiže nemala som ani pätnásť rokov, keď začalo prenasledovanie. Trinásť, keď ma vyhodili z gymnázia, štrnásť, keď ma vyhodili z meštianky, pätnásť, keď ma brali do koncentráku v Novákoch. A to bolo jediné šťastie, že sme tam zostali, tak sme sa lúčili so všetkými, všetkých zobrali. Ale môj otecko bol vynikajúci šofér a stal sa šoférom veliteľa tábora, mamička bola najlepšia krajčírka, ja ako 14-ročná, brat ako 13-ročný sme tiež pracovali, to nás zachránilo," spomenula si.
Ružena Becková je zrejme posledná Prievidžanka, ktorá prežila pobyt v koncentračnom tábore. (zdroj: TASR)Podľa Beckovej je potrebné, aby si ľudia stále pripomínali zločiny druhej svetovej vojny, a to aj v súvislosti so silnejúcim nacionalizmom.
„Najhoršie je, že neveria. Strašne ma bolí, že sa extrémisti dostali práve navrch, že majú dosť veľké práva," podotkla.
Holokaustu sa v Prievidzi neubránilo približne dvestopäťdesiat obyvateľov, občianska iniciatíva chce v tejto súvislosti s projektom pokračovať aj budúci rok a osadením dlažobných kociek s mosadznými tabuľkami si tak uctiť aj jeho ďalšie obete.
Projekt Stolpersteine, teda kameňov, o ktoré sa potknete, je celosvetový. Na Slovensku sa s ním verejnosť môže stretnúť v Bratislave či Banskej Bystrici. Doteraz ich bolo vo svete osadených približne 60-tisíc.
