KAMENEC POD VTÁČNIKOM. Miestni nadšenci v Kamenci pod Vtáčnikom v spolupráci so samosprávou osadili pred obecným úradom drevenú sochu handrára. Rezbár Michal Barta zo susedných Bystričian ju vytesal z kmeňa lipy, ktorá vyrastala z ruín bývalej továrne na ručne vyrábaný papier. Tá v minulosti handrárov zamestnávala, dnes jej pozostatky odkrývajú dobrovoľníci.
S nápadom vytvoriť sochu prišlo občianske združenie Handrári.
„Bijeme sa do pŕs, hovoríme o sebe ako o handrároch, preto sme chceli vytvoriť dielo, ktoré bude tradíciu výmenného obchodu s handrami pripomínať,“ povedal predseda občianskeho združenia Peter Pisár.
Majú aj Handrársku izbu
„Handrárstvo je s Kamencom pod Vtáčnikom späté od roku 1756, kedy papierenský majster Anton Lehner dostal povolenie od grófa Kostolányiho vyrábať z handier papier,“ vysvetlil starosta Dušan Ďuriš. Sám síce z Kamenca nepochádza, ako však vraví, handrárska tradícia dediny ho fascinuje. Osobne sprevádza návštevníkov Handrárskej izby, ktorú obec zriadila v Spoločenskom dome v roku 2009.
„Môj predchodca Branislav Krpelan chcel zriadiť pamätnú izbu, obyvatelia sa však priniesť exponáty zdráhali. Zorganizoval preto ochotnícke divadlo, ktoré naštudovalo hru Za ďalekým chlebom o živote handrárov. Predstavenie malo obrovský úspech a Kamenčania historické predmety zo svojich domácností nosiť začali,“ povedal starosta.
S prípravou expozície pomohli pracovníci Regionálneho kultúrneho centra. Je rozdelená na dve časti. V jednej sú zozbierané predmety bežného použitia, napríklad sánky na drevo, krosná alebo ručná drevená práčka. Druhá časť je venovaná handrárstvu. Vystavený je kufor s galantérnym tovarom, vzorkovníky výrobkov handrárskeho družstva, koniča, teda vrece na handry alebo kostená píšťalka, nezameniteľný symbol každého handrára.
„Handrár po príchode do dediny pískal na píšťalke a ľudia už vedeli, že môžu staré textílie vymeniť za iný tovar. Tieto píšťalky sú unikátne, vyrábali ich z kostí kôz alebo sŕn,“ vysvetlil starosta.
Dvestoročná tradícia
Podľa jeho slov továreň na ručne vyrábaný papier fungovala sto rokov, posledná písomná zmienka o nej je z roku 1847. Priemyselná revolúcia ale priniesla výrobu papiera z buničiny a továreň zanikla. Handrárstvo sa však udržalo ešte ďalších sto rokov. Dedinčania si totiž založili Handrárske družstvo na textilné odpadky a vyrábali z nich mykané textílie a iný drobný galantérny tovar. Družstvo prestalo vyrábať až po znárodnení v päťdesiatych rokoch minulého storočia, znalosť práce s textíliami však Kamenčania využili aj potom, keďže štátny podnik Tatranábytok v priestoroch bývalého handrárskeho družstva zaviedol výrobu čalúneného nábytku. Tá skrachovala až s príchodom nového tisícročia.
Podľa starostu je paradox, že aj keď slovo handrár znie škaredo, takmer ako nadávka, v skutočnosti to boli bohatí ľudia.
„Poľnohospodárstvu sa venovali všetci. Handrári však okrem toho v mesiacoch, kedy na poliach nebolo čo robiť, putovali po krajine od Nitry až po Spiš a zbierali handry,“ povedal Ďuriš. „Zarobili si nejaké peniaze navyše, potom museli v krčme platiť muziku a platili aj za nevesty,“ dodal.
Starosta Dušan Ďuriš ukazuje jeden z originálnych exponátov Handrárskej izby – kostenú píšťalku. (zdroj: Silver Jurtinus)Ostali len ruiny
Po pôvodnej továrni na ručne vyrábaný papier však ostali len ruiny. Cieľom združenia Handrári je preto zachrániť jej pozostatky a sprístupniť ich verejnosti. Začali pred štyrmi rokmi vykosením buriny a vypílením stromov, ktoré z rozvalín papierne vyrastali.
„Napadlo nám, že kmeň najväčšej lipy, ktorá na mieste rástla, by sme mohli využiť pre sochu handrára,“ povedal predseda občianskeho združenia Peter Pisár. Symbolický význam pôvodu dreva podčiarkuje aj autor sochy Michal Barta.
„Handrár doslova vyrástol z papierne. A má všetko, čo má mať. Kostenú píšťalku, mech na handry aj krpce, aké handrári nosili,“ povedal.
Socha sa z tvorby rezbára vymyká tým, že ju nevytvoril podľa svojej fantázie, ako ostatné svoje diela, ale podľa zachovanej fotografie Kameneckého handrára.
Najskôr za desať rokov
Združenie má pred sebou ešte veľa práce, z bujnej zelene stále vykukujú iba rozpadnuté kusy muriva.
„Tiež sme mysleli že to pôjde rýchlejšie. Peniaze ani ľudia nie sú problém. Jediný je čas,“ povedal Pisár.
Podľa predsedu združenia ľudí ochotných nezištne pomôcť je dosť, na brigádu príde aj tridsať pomocníkov. Len ich treba zorganizovať. Obec pre nich zabezpečí špekáčiky, nápoje aj pracovné náradie. Dvakrát prišli brigádovať žiaci miestnej základnej školy, nápomocní sú aj študenti Obchodnej akadémie z Prievidze, ktorí spracovali projekt informačných tabúľ a náučného chodníka. Sám však odhaduje, že skôr ako za desať rokov sa im projekt dokončiť nepodarí.
Sochu pokrstia v auguste
Pozemky pod papierňou si združenie od súčasných majiteľov prenajalo na päťdesiat rokov, vybavili aj všetky povolenia. Obec projekt zastrešila.
„Cieľom nie je dostať budovy fabriky do pôvodného stavu. To už ani nie je možné, navyše žiaden obrázok alebo plán továrne sa nezachoval,“ povedal Pisár.
S manželkou pátrali v archívoch v Bojniciach aj v Bratislave, žiadne dokumenty k papierni však nenašli. Ambíciou združenia je očistiť okolie budovy, spevniť múry a osadiť tabule náučného chodníka.
„Na Slovensku máme veľmi veľa krásnych pamiatok a toto je jedna z nich. Papiereň má svoju históriu a keď to bude pekne upravené, ľudia si ju prídu pozrieť.“
Sochu handrára podľa starostu oficiálne uvedú do života na festivale dychových hudieb, ktorý sa v Kamenci uskutoční 13. augusta. Čím ju pokrstia, však ešte nevedia.
