Počas leta vám prinášame štvrtý ročník súťaže, ktorú pre vás pripravilo Hornonitrianske múzeum v spolupráci s MY Hornonitrianskymi novinami. V letných vydaniach regionálneho týždenníka budeme uverejňovať zaujímavé články z histórie. Tentoraz sa zameriame na bitku pri Moháči, ktorá zmenila tok dejín a mala významný vplyv aj na územie súčasného Slovenska.
Zapojte sa do našej letnej súťaže a hrajte každý týždeň o kolekciu troch kníh: Trenčiansky samosprávny kraj, Štyri svedectvá a Klenoty prírody Trenčianskeho a Zlínskeho kraja.
Osmani v Uhorsku
Obliehanie Viedne – sídlo Ferdinanda I. Habsburského – Osmanmi v roku 1529 malo ťažké dôsledky pre Uhorsko – hlavne pre Slovensko, ktoré nastali počas svätomichalského týždňa v roku 1530. Uhorský protikráľ Ján Zápoľský sa na vyplienení Ferdinandových území dohodol so smederevským begom Mehmedom Jahjapašaoglu, ktorý v rámci Uhorska ovládal práve územie Slovenska. Begove vojská však primárne mali vyplieniť južnú Moravu a Dolné Rakúsko. Mehmed napriek tomu nariadil svojim vojskám prekročiť Dunaj na dvoch miestach: pri Ostrihome a Komárne. Dva oddiely sa pustili plieniť Považie, Ponitrie a Pohronie, územia patriace pod Ferdinandovu sféru vplyvu. V septembri 1530 osmanské vojská plienili pozdĺž spomenutých riek. Po Váhu sa dostali k Trnave a cestou vyplienili Hlohovec. Proti prúdu rieky Nitry sa dostali až k Topoľčanom. Oblasť medzi Nitrou a Váhom bola najväčšmi postihnutá. Ďalej na Pohroní sa dostali k Leviciam, Vrábľom, Zlatým Moravciam a Hronskému Beňadiku. Konečná bilancia priniesla tristné výsledky. V Nitrianskej stolici vypálili 80 dedín, v niektorých oblastiach ostala len štvrtina obyvateľstva, zničená úroda, ukradnuté alebo pozabíjané domáce zvieratá, tisíce ľudí odvlečených do otroctva.
Sulejman I. Nádherný ešte v roku 1532 nariadil druhé obliehanie Viedne. Vojenské ťaženie však narazilo na odpor pri pevnosti v Kőszegu, ktorú bránil chorvátsky šľachtic Mikuláš Jurišič iba so 700 obrancami. Dokázali vzdorovať tri týždne až do symbolickej kapitulácie. Dôležitá bola skutočnosť, že vďaka tomuto zdržaniu musel sultán upustiť od pokračovania v ťažení na Viedeň, kde sa už medzičasom sústredila armáda cisára Svätej rímskej ríše nemeckého národa Karola V., staršieho brata Ferdinanda I. Tomuto stretu sa chcel sultán vyhnúť. V roku 1533 uzavreli Ferdinand I. a Sulejman I. Nádherný prímerie. Zatiaľ na území Uhorska prebiehali boje medzi Ferdinandom I. a jeho protikráľom Jánom Zápoľským. V roku 1537 bolo prímerie narušené, keď Ferdinand I. vyslal žoldniersku armádu pod velením Jána Katzianera proti osmanskej pevnosti Esseg. Pevnosť sa však ubránila a kráľovu armádu Osmani rozprášili. Ján Zápoľský nakoniec 24. februára 1538 uzavrel s Ferdinandom I. zmluvu vo Veľkom Varadíne. Obaja súperi sa navzájom uznali za kráľov a územie Uhorska si formálne rozdelili. Po smrti Zápoľského mala jeho časť pripadnúť Habsburgovcom. V roku 1540 Ján Zápoľský zomrel, ale k naplneniu zmluvy nedošlo, pretože sa mu narodil syn Ján Žigmund. Vdova po Zápoľskom s podporou varadínskeho biskupa Juraja Martinuzziho a so súhlasom Sulejmana I. Nádherného odmietla uznať Ferdinanda I. a nechala svojho syna vyhlásiť za kráľa Uhorska. Na túto skutočnosť reagoval Ferdinand I. vojenskou výpravou proti Budínu, kde bolo sídlo Zápoľských a ich dvora. Habsburgovi sa mesto dobyť nepodarilo. Jeho vojsko samo muselo čeliť osmanskej armáde, ktorá pritiahla na pomoc vazalským obrancom. Na základe týchto udalostí sa Sulejman I. Nádherný rozhodol raz a navždy vyriešiť situáciu v Uhorsku, keď 29. augusta 1541 obsadil Budín. Celá časť územia Uhorska, ktorú obývali Maďari, sa dostala pod priamu správu Osmanskej ríše. V niekdajšom hlavnom meste kráľovstva bolo zriadené centrum Budínskeho pašalíku (vilájet), ktorý existoval v rokoch 1541 – 1686. V rámci svojho vnútorného administratívneho členenia sa delil na sandžaky, ktorých počet v priebehu času kolísal. Uzavretím karlovického mieru v roku 1699 ostal pod správou pašalíku iba smederevský sandžak a osmanská časť Sremu. Po ich pripojení k Rumélijskému pašalíku prestal Budínsky pašalík definitívne existovať.
O časoch osmanských nájazdov sa z Rimavskej Soboty zachovala drevená osmanská píšťala – predmet je možné uvidieť v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi – ku ktorej sa viaže zaujímavá legenda. Keď cisárske vojská roku 1593 vyhnali zo Sobôtky Turkov, osmanskému begovi Veglianovi sa podzemným tunelom podarilo ujsť do blízkych lesov. Na jeseň zoslabnutého a chorľavého bega objavili dvaja mešťania menom Lopocsy a Zarkóczi, ktorí ho priniesli na nosidlách do mesta. Beg pochádzal z rodu proroka Mohameda a jeho príbuzní zastávali vysoké funkcie v kancelárii Vysokej Porty. Mestská rada sa rozhodla dopraviť bega priamo do Istanbulu. Misiou poverila spomínaných mešťanov Lopocsyho a Zarkócziho. Tí v Istanbule zotrvali skoro celý rok a údajne tak poturčili, že zabudli aj svoj rodný jazyk. Po návrate z Istanbulu priniesli píšťalu, darovanú z vďačnosti za záchranu bega jeho príbuznými. Keď sa na píšťale trúbilo, Turci obišli Rimavskú Sobotu. Neskôr, keď už turecké nebezpečenstvo pominulo, z veže kostola alebo z radnice, sa každú štvrťhodinu ozýval hlas píšťaly až do roku 1835
Po smrti Sulejmana I. Nádherného sa začal postupný úpadok ríše, ktorý však nebol taký rýchly vďaka mechanizmom jej fungovania. V ríši sa mohol dostať až na najvyššie miesta aj syn chudobného pastiera. Kariérny postup nebol závislý od pôvodu. To umožnilo presadiť sa vysoko schopným jedincom. Za vlády Mehmeda IV. (1648 – 1687) sa presadili dve veľké osobnosti, ktorými boli Mehmed Köprülü a jeho syn Ahmed Köprülü.
SÚŤAŽ
Odpovedzte na dve súťažné otázky a zaradíme vás do žrebovania o kolekciu troch kníh: Trenčiansky samosprávny kraj, Štyri svedectvá a Klenoty prírody Trenčianskeho a Zlínskeho
kraja. Odpovede spolu s kupónom prineste alebo pošlite poštou na adresu redakcie MY Hornonitrianskych novín (Ulica M. Mišíka 6, Prievidza) najneskôr do piatka 5. augusta do 12. hodiny.
OTÁZKY:
1. Čo sa stalo po dobytí Budína v roku 1541?
2. Aké bolo meno bega, ktorého príbuzní darovali jeho záchrancom píšťalu a ku ktorému mestu sa daný predmet a legenda viažu?
V 4. kole ste mali na prvú otázku odpovedať Maďarsko, Dunaj, na druhú úderná ručná zbraň.
Z tých, ktorí odpovedali správne, sme vyžrebovali Miroslava Cvancingera z Bojníc. Kolekciu kníh si môže prevziať v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi na Košovskej ceste.
Autor: Branislav Geschwandtner
