PRIEVIDZA. Prievidžan Juraj Mokrý podáva stabilné výkony, nedávno rozhodoval aj finále Svetovej ligy v zápase Brazílie proti Srbsku. Právom sa tak predstaví aj na najsledovanejšom podujatí roka - na olympijských hrách v Rio de Janeiro.
Rozhodovať finále Svetovej ligy FIVB je niečo špeciálne. Čo to pre vás znamenalo?
– Pre mňa osobne, ale určite aj pre celý slovenský volejbal, obrovskú poctu. Finále Svetovej ligy som pískal už tretíkrát, ale v Argentíne a Brazílii to bolo len z pozície druhého rozhodcu. Tentokrát v poľskom Krakove som bol ako prvý rozhodca. Rozhodovať finále je vždy psychicky náročné, pretože ide o stretnutia, ktoré sú pod drobnohľadom nielen divákov v hale, ale aj po celom svete. A vo Svetovej lige sa nehrá len o prestíž, ale aj o relatívne veľké peniaze – víťaz si odniesol milión dolárov, kým porazený len polovicu.
Aký bol priebeh zápasu, boli tam nejaké sporné momenty?
– Stretnutie skončilo tak trochu prekvapivo, pretože väčšina z volejbalových odborníkov očakávala víťazstvo Brazílie. Nakoniec vyhrali 3:0 Srbi. Počas stretnutia sme nemali vážnejšie problémy a naše rozhodnutia boli akceptované bez väčších protestov. Nakoľko sa používal systém challenge (možnosť video verifikácie niektorých typov rozhodnutí rozhodcov), mohli tréneri požiadať o overenie našich výrokov. Vo finále tak urobili celkovo šesťkrát a zmeniť rozhodnutie sme museli, aj vďaka skvelým čiarovým rozhodcov, len pri jednom z nich. Ako druhý rozhodca mi asistoval skúsený a uznávaný Rus Andrej Zenovič, čo tiež prispelo k pokojnému priebehu stretnutia.
Dostať sa na takýto prestížny zápas musí byť skutočne ťažké.
– Delegácia na finálový turnaj Svetovej ligy bola tento rok plánovaná tak, že všetci ôsmi arbitri rozhodovali v rámci prípravy na olympiádu v Riu. Ďalší boli delegovaní na finále Svetovej Grand Prix žien a ďalšie turnaje Svetovej ligy. Okrem toho som sa tento rok v rámci prípravy zúčastnil na turnaji európskej kvalifikácie na OH v Berlíne, svetovej kvalifikácii na OH v Tokiu a na turnaji Svetovej ligy v Sydney. O nominácii na finále rozhodovali dvaja rozhodcovskí delegáti, zrejme k tomu prispeli výkony z predchádzajúcich stretnutí.
Onedlho začnú olympijské hry v Riu. Aké sú vaše očakávania?
– Jedno z olympijských hesiel hovorí, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. A to platí aj pre účasť rozhodcu na takomto podujatí. Selekcia družstiev je veľmi náročná, z Európy sa na hrách predstavia z dvanástich mužských a dvanástich ženských družstiev len po štyri európske tímy. Rozhodcov je nominovaných celkovo dvadsať a z toho sme len ôsmi Európania. Každý zápas, ktorý budem môcť rozhodovať, bude obrovskou poctou a verím, že aj zážitkom. Veď naposledy bol na olympiáde volejbalový rozhodca zo Slovenska v Soule v roku 1988. Bol ním Vladimír Kovalík z Banskej Bystrice.
Máte nejaké obavy pred začiatkom hier?
– V Riu som bol už vlani na finále Svetovej ligy a môžem povedať, že sa tam teším. Bude tam síce nával turistov, čo bude veľká záťaž pre infraštruktúru, ale boli sme ubezpečení, že to domáci organizačne zvládnu. Navyše, nemáme sa báť ani zdravotných rizík medializovaných najmä v súvislosti s vírusom Zika.
Aké má pred začiatkom olympijských hier ciele volejbalový rozhodca?
– Rozhodovať čo najviac stretnutí s pokiaľ možno minimom vlastných chýb. Aby som po skončení hier odchádzal s dobrým pocitom nielen ja, ale aj aktéri, ktorým budem na ihrisku rozhodovať. A, samozrejme, zažiť na vlastnej koži olympijskú atmosféru. Dúfam, že sa mi podarí dostať na otvárací, prípadne aj záverečný ceremoniál a že budem mať možnosť podporiť našich športovcov pri ich zápoleniach.
Chceli by ste na záver niečo dodať?
– Prajem všetkým našim olympionikom úspešné olympijské hry a najmä, aby sa volejbalový turnaj zaobišiel bez akýchkoľvek škandálov spôsobených vinou rozhodcov. Je veľmi príjemné cítiť podporu od volejbalového hnutia na Slovensku, a tak sa budem snažiť nesklamať.
Menovec slávneho herca a zabávača
Volejbalový rozhodca Juraj Mokrý je menovcom skvelého herca, zabávača a komika, ktorý je takisto z Prievidze. Keď sa v minulosti volejbalový rozhodca predstavoval pod týmto menom, vyvolávalo to mnohým úsmev na perách. V súčasnosti sa však s podobnou udalosťou už dlhšie nestretol.
