SEBEDRAŽIE. Nedávno skončili v Sebedraží so záchranným chovom chráneného raka riečneho. Dôvodom bol podľa prevádzkovateľov račej farmy problém s miestnym potokom Ciglianka.
Na ich rozhodnutí sa však podieľala aj zložitá byrokracia.
Prietok vody je slabý
So záchranným chovom raka riečneho začali oficiálne v Sebedraží v roku 2012. Za posledné dva roky sa vo Vodnom svete, kde sa račia farma nachádza, stretli aj s veľkým úhynom jedincov. Dva roky dozadu ich uhynulo viac ako osemdesiat percent z celkového počtu, naposledy, dva týždne dozadu, sa v potoku priamo v Sebedraží „uvarilo“ vyše stodvadsať jedincov.
S chovom rakov začali v Sebedraží hlavne preto, aby zachránili tento ohrozený druh.
„Je to jedinečný projekt tohto druhu nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Žiaľ, museli sme s ním prestať, už len pre to, že nám raky uhynuli pre malý prietok vody. Vyznačoval sa prehrievaním vody. Preto sme sa rozhodli chov rakov zo sádok ukončiť. Pri takomto prietoku vody nie je možné zachrániť raky a ešte riešiť jazerá, ktoré máme a sú domovom iných rýb," povedal manažér Vodného sveta Roman Pagáč.
Príčinu malého prietoku vody v Ciglianke označil za jednoznačnú, pred dvoma rokmi sa pri Vodnom svete totiž stala dosť zvláštna situácia, prestala tiecť voda, keďže Hornonitrianske bane Prievidza odstránili štyridsať rokov dočasnú rúru, ktorou tiekla Ciglianka nad prvým banským úsekom.
„Dôvodom bola revitalizácia potoka, ktorý majú dať do pôvodného stavu. Začali práve tým, že dali preč rúru a tak sa začala Ciglianka opäť strácať, ako to bolo pred štyridsiatimi rokmi, do podzemia do prvého banského úseku, pre ktorý tam dali tú rúru," vysvetlil.
Nádrže na chov raka riečneho sú prázdne. (zdroj: TASR)Bane musia revitalizovať
Začiatkom sedemdesiatych rokov bola časť potoka Ciglianka presmerovaná do potrubia z dôvodu ochrany podzemia a bezpečnosti banskej prevádzky.
Banská činnosť v tejto časti už skončila. Povinnosťou banskej organizácie, ako potvrdila hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza Adriana Siváková, je po ukončení banskej činnosti územie revitalizovať a dať do pôvodného stavu.
„Z tohto dôvodu sme v roku 2012 začali práce na revitalizácii koryta potoka Ciglianka. Odmontovali sme potrubie, koryto potoka dali do pôvodného stavu, obnovili sme krajinu, aby plnila estetické aj ekologické požiadavky a zároveň, aby vyhovovala rybárskemu spoločenstvu," ozrejmila s tým, že dobre zvládnutú revitalizáciu potvrdil aj vo svojom odbornom stanovisku z konca júna znalec z odboru vodného hospodárstva, rybárstva a rybnikárstva.
V tejto lokalite naďalej bane podľa Sivákovej robia hydrogeologické merania a na ich výsledky reagujú úpravami koryta.
Ako však tvrdil Pagáč, úbytok vody je značný a najzávažnejšie trhliny, v ktorých sa stráca voda, nie sú v poriadku.
„Čo sa týka dostatku vôd v Ciglianke, merania preukázali, že za ostatných päťdesiat rokov došlo v lokalite pohoria Vtáčnik k zníženiu výdatnosti prameňov a množstva podzemných aj povrchových vôd. Súvisí to však s klimatickými zmenami," dodala Siváková.
Legislatíva im nepraje
S chovom raka riečneho začínali v Sebedraží, ako tvrdil manažér Vodného sveta, s prísľubom, že sa čiastočne zmení legislatíva ohľadom chránených druhov živočíchov. Podľa neho je problém v tom, že nerozlišuje druhy zvierat, ťažko sa totiž pri rakoch, vzhľadom na ich veľkosť, ako i vyzliekanie, robí ich sčítavanie a značenie.
„Nedá sa bojovať s veternými mlynmi a hlavne riskovať, aby sme nasadili raky naspäť a zase sa v úvodzovkách uvaria, to si nemôžeme dovoliť. Predsa len je to chránený živočích, ktorého sa snažíme zachrániť, takže ich necháme tam, kde zatiaľ žijú, u nás sa to, žiaľ, už nedá," skonštatoval Pagáč.
